Prečo sa kváder zastaví?

Aby sa teleso začalo pohybovať, musí ho nejaká sila „rozbehnúť“. Pri kontakte s podložkou rozbiehanie a pohyb „brzdí“ trenie. Prekvapivý experiment, pre ktorého dynamický opis a vysvetlenie musíme vedieť rozložiť sily na zložky, počítať treciu silu a chápať 2. pohybový zákon.

Experiment je možné uskutočniť online – potrebné údaje zistiť z videozáznamu. Súčasťou materiálov je pracovný list.

Určenie tvarového koeficientu odporu

Odpor prostredia je jav, ktorý vzniká pri vzájomnom pohybe telesa a tekutiny. Prejavuje sa odporovou silou Fo , ktorá smeruje proti smeru pohybu telesa. Veľkosť odporovej sily závidí okrem iného aj od tvaru telesa, ktorý charakterizuje tzv. tvarový koeficient odporu C. V tomto experimente určíme tvarový koeficiet odporu telesa, pričom využijeme dynamický ops rovnomerného pohybu.

Experiment je možné uskutočniť online – potrebné údaje zistiť z videozáznamu. Súčasťou materiálov je pracovný list.

Zotrvačnosť – fľaša s vodou

Podľa zákona zotrvačnosti teleso zotrváva v pokoji, alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe dovtedy, pokiaľ nie je nútené vonkajšími silami tento svoj stav zmeniť. Pokúsme sa pozrieť na zotrvačnosť trochu inak. Prekvapivý pohyb bublinky vo fľaši s vodou nás donúti hlbšie sa zamysliet nad vysvetlením experimentu.

Experiment je možné uskutočniť online – potrebné informácie zistiť z videozáznamu, ale aj ako reálny domáci experiment. Súčasťou materiálov je pracovný list.

Určenie zrýchlenia pohybu guľôčky na naklonenej rovine

Zrýchlenie pohybu telesa môžeme určiť meraním dráhy a príslušného času pohybu. Zrýchlený pohyb v tomto experimente je realizovaný pohybom oceľovej guľôčky na naklonenej rovine. Pri stálom uhle sklonu naklonenej roviny je pohyb guľôčky rovnomerne zrýchlený.

Experiment je možné uskutočniť online – potrebné údaje zistiť z videozáznamu. Súčasťou materiálov je pracovný list.

Určenie rýchlosti rovnomerného pohybu

Rýchlosť rovnomerného pohybu telesa môžeme určiť meraním dráhy a príslušného času pohybu. Rovnomerný pohyb v tomto experimente je realizovaný vzduchovou bublinkou v trubici s vodou. Pri stálom sklone trubnice je rýchlosť pohybu bublinky konštantná.

Experiment je možné uskutočniť online – potrebné údaje zistiť z videozáznamu. Súčasťou materiálov je pracovný list.

Určenie tuhosti pružiny

Pružina je veľakrát základnou časťou meracích zariadení, napríklad silomeru. Silomery s rôznymi rozsahmi majú pružiny s rôznymi tuhosťami. Experiment umožňuje odmerať veličiny potrebné pre určenie tuhosti pružiny a uskutočniť následne jej výpočet. Meranie je pripravené pre dve pružiny s rôznymi rozsahmi.

Experiment je možné uskutočniť online – potrebné údaje zistiť z videozáznamu. Súčasťou materiálov je pracovný list.

Elektrické napätie

Elektrické pole vo vodiči vznikne po jeho pripojení na svorky zdroja elektrickej energie. V elektrickom poli pôsobí elektrická sila na elektrické náboje, v kovovom vodiči na elektróny. Zdroj elektrickej energie má vlastnosť, od ktorej závisí vznik elektrického poľa a veľkosť elektrickej sily v ňom. Touto vlastnosťou je elektrické napätie. Napätie súvisí s množstvom práce, ktorú dokáže zdroj vykonať pri prenášaní častíc s nábojom spotrebičom. Každá fyzikálna vlastnosť, ktorú vieme odmerať, sa stáva fyzikálnou veličinou. Elektrické napätie je fyzikálna veličina, ktorú označujeme U. Jednotkou elektrického napätia je volt, jeho značkou je V. Okrem jednotky volt (V) sa často používa aj väčšia jednotka kilovolt (kV) a menšia jednotka milivolt (mV). Jednotka napätia je pomenovaná podľa talianskeho fyzika Alessandra Voltu.

V nasledujúcom videu nájdete odpovede na tieto otázky:

Čo je elektrické napätie?

Ako zistíme prítomnosť napätia?  

Odkiaľ získavame napätie?

Ako zmeriame napätie?

Zaujalo vás to? Tieto merania nerobte sami doma, radšej si ich príďte bezpečne odmerať k nám do Elektrárne Piešťany. Tešíme sa na vás!

Netradičný experiment s rezonanciou

Ak vynútime v pružnom telese kmity s frekvenciou rovnou jeho frekvencii vlastných kmitov, nastane rezonančný prenos energie medzi telesom, ktoré kmity vynucuje a kmitajúcim pružným telesom. Pružné teleso sa vtedy rozkmitá s veľkou amplitúdou. Tento jav môžeme pozorovať v experimente vo videu. Rozkmitávame natiahnutú gumenú čapicu (pružné teleso) pomocou zvuku s meniteľnou frekvenciou. Ak nastavíme frekvenciu zvuku na zhodnú s frekvenciou vlastných kmitov natiahnutej gumenej čapice, táto sa výrazne rozkmitá. Poskakujúce guľôčky tento jav vizuálne potvrdia.