Predmet: Chémia

Hasenie požiaru a hasiace látky – 5. lekcia

Vzdelávacia oblasť: PREMENY LÁTOK
Tematický celok: SPOZNÁVANIE CHEMICKÝCH REAKCIÍ V NAŠOM OKOLÍ
Téma: HASENIE POŽIARU A HASIACE LÁTKY

Pozorne si pozri videoprezentáciu a odpovedz prosím na otázky nižšie.

Otázky:

  1. Vymenuj podmienky horenia:
  2. Môže dôjsť k horeniu, ak je jedna z podmienok horenia nesplnená?
  3. Vysvetli svoju odpoveď v druhej otázke.
  4. Ako je možné spomaliť alebo zastaviť horenie?
  5. Uveď konkrétny príklad, ako sa dá zastaviť požiar odstránením horiacej látky a vysvetli:
  6. Aký je najčastejší spôsob hasenia? Ktorú podmienku horenia narúša?
  7. Ktorá je najbežnejšia hasiaca látka? A ktorý spôsob hasenia jej použitím využívame?
  8. Môžeme vodou hasiť elektrické zariadenia pod napätím? Zdôvodni svoju odpoveď.
  9. Snehový hasiaci prístroj obsahuje oxid uhličitý, ktorý má teplotu -78°C. Podobá sa na sneh. Ktorý spôsob hasenia využívame pri použití tohto hasiaceho prístroja?
  10. Prečo nemôžeme použiť penový hasiaci prístroj na hasenie elektrických zariadení pod napätím?
  11. Ktoré hasiace látky alebo hasiace prístroje môžeme použiť na hasenie elektrických zariadení pod napätím?
  12. V kuchyni nastal menší požiar. Začal horieť olej na panvici (zápalná teplota 230°C). Bolo sa treba rýchlo rozhodnúť, ako požiar uhasiť skôr, než sa chytí celá kuchyňa.
  1. Mama nabrala hrniec vody a rýchlo ho vyliala na panvicu. Nastal výbuch. Voda sa okamžite premenila na paru, strhla kvapôčky horúceho horiaceho oleja a tie sa rozpŕchli po celej kuchyni.
  2. Mama zobrala utierku, navlhčila ju a rýchlo ňou prikryla horiacu panvicu. Oheň uhasila.

    Vysvetli, čo sa stalo v prvom a v druhom prípade. Prečo sa vodou olej nepodarilo uhasiť a utierkou áno? Ktorý spôsob hasenia tu bol využitý?

Požiar a jeho hasenie – 4. lekcia

Vzdelávacia oblasť: PREMENY LÁTOK
Tematický celok: SPOZNÁVANIE CHEMICKÝCH REAKCIÍ V NAŠOM OKOLÍ
Téma: POŽIAR A JEHO HASENIE

Prečítaj si tému POŽIAR a JEHO HASENIE v učebnici Chémia pre 7. ročník základných škôl (autorka Vicenová), nájdi odpovede na zadané otázky a vyplň podľa nich tajničku (jedno písmenko do jedného políčka). Z tajničky sa dozvieš chýbajúci text  v starom ale pravdivom prísloví:

Oheň – …………………………………………………………………………………

Otázky:

1. Plyn, ktorý má väčšiu hustotu ako vzduch, a preto vytvorí nad ohňom vrstvu, ktorá zabráni prístupu vzdušného kyslíka. ………………..

2. Ako nazývame každé nežiaduce horenie? ………………..

3. Voda je ……………….. hasiaci prostriedok.

4. V ktorej fáze je najväčšia šanca uhasiť oheň? V ………………..

5. V prípade, že požiar nezvládneme ……………….. silami, ihneď zavoláme hasičov.

6. Telefónne číslo 112 združuje ……………….., zdravotnícku záchrannú službu a políciu.

7. Voda a snehový hasiaci prístroj ……………….. horiacu látku pod jej zápalnú teplotu.

8. Vypaľovanie ……………….. trávy na jar je častou príčinou vzniku požiaru.

9. Prieseky lesov sa robia ako opatrenie proti šíreniu ……………….. .

10. Piesok, hlinu, deku môžeme použiť ako ……………….. látky, ak nemáme k dispozícii hasiace prístroje.

11. Najťažšie je zastaviť horenie odstránením ……………….. látky.

12. Úder ……………….. počas búrky môže zapríčiniť požiar.

13. Požiar žiaľ väčšinou vždy spôsobí ………………..

14. Požiar je v maximálnej ……………….. počas druhej fázy horenia.

15. Deti sa majú ……………….. čím skôr opustiť horiaci priestor.

16. V žiadnom prípade nepoužívame ……………….., ak sa nachádzame v horiacej budove,

17. pretože môže byť pod elektrickým ……………….. .

18. Deti majú okamžite ……………….. požiar dospelej osobe.

19. Pri hasení požiaru treba odstrániť aspoň jednu z ……………….. horenia.

Tajnička na stiahnutie

TajničkaStiahnuť

Horľavá látka a zápalná teplota – 3. lekcia

Vzdelávacia oblasť: PREMENY LÁTOK
Tematický celok: SPOZNÁVANIE CHEMICKÝCH REAKCIÍ V NAŠOM OKOLÍ
Téma: HORĽAVÁ LÁTKA A ZÁPALNÁ TEPLOTA

Vráťme sa k všeobecnej reakcii horenia z lekcie č.1

Horľavá látka + kyslík -> nová látka + teplo + svetlo

Z reakcie vyplýva:
HORĽAVÁ LÁTKA je látka, ktorá reaguje s kyslíkom za vzniku svetla a tepla a mení sa na novú látku – produkt horenia.

Podľa skupenstva rozdeľujeme horľavé látky:

– pevné (napr. papier, drevo, textil, plast, niektoré kovy – horčík)

– kvapalné (napr. benzín, lieh, nafta, olej)

– plynné (napr. zemný plyn, vodík, bioplyn)

Označenie horľavej látky

Video č. 1 – Horenie horčíka.

Na predošlej hodine (lekcia č.1) sme zistili, že papier sa zapáli skôr ako drevo. Vo videu č.1 môžeš pozorovať zapálenie horčíka. Prečo horčíku trvá tak dlho, kým sa zapáli? Pretože jeho zápalná teplota je oveľa vyššia ako papiera či dreva.

Látky majú rôznu zápalnú teplotu. Čím je zápalná teplota nižšia, tým je látka nebezpečnejšia.

Zápalná teplota je najnižšia teplota, na ktorú musí byť látka zohriata, aby pri priblížení k plameňu alebo iskre vzplanula.

Tabuľka zápalných teplôt niektorých látok:

Horľavá látkaZápalná teplota
Papier220 °C
Vlna230 °C
Drevo300 °C
Múka490 °C
Horčík635 °C
Čierne uhlie700 °C
Benzín210 °C
Rastlinný olej235 °C
Vosk200 °C
Etanol425 °C
Vodík580 °C
Zemný plyn650 °C

Pozri si nasledujúce videá.

Video č. 2 – Horenie etanolu.
Video č. 3 – Horenie vodíka.

Vodík reaguje so vzdušným kyslíkom pri priblížení plameňa okamžite a výbušne.

Etanol, ktorým je naplnený aj liehový kahan, sa rozhorí pri priblížení plameňa zapaľovača po chvíľke.

No zápalná teplota vodíka a etanolu je vyššia ako napríklad zápalná teplota dreva či papiera (TABUĽKA).

Prečo vodík a tiež etanol vzplanú skôr, za kratší čas ako papier či drevo?

Vysvetlenie:

Horľavá látka musí byť zohriata tak, aby vznikli z nej pary/plynné skupenstvo, ktoré sú horľavé, až potom pri priblížení k plameňu alebo iskre vzplanie.

Preto pevnej horľavej látke trvá dlhší čas, kým sa rozhorí, ako kvapalnej a plynná vzplanie okamžite. Pevná a kvapalná látka sa musia najskôr premeniť na plynné, aby horeli.

Chemické reakcie horenia niektorých látok.

  1. Horenie vosku

C 21 H 44 + O 2 → CO 2 + H 2 O

  1. Horenie vodíka

H2 + O2 → H2O

  1. Horenie etanolu

C2H5OH + O2 → CO2 + H2O

  1. Horenie horčíka

Mg + O2 → MgO

Otázky:

  1. Ako rozdeľujeme horľavé látky podľa skupenstva? Pri každom skupenstve uveď konkrétny príklad horľavej látky.
  2. Ktoré horľavé látky sú z hľadiska skupenstva najnebezpečnejšie? Plynné, kvapalné alebo pevné?
  3. Zdôvodni svoje tvrdenie v otázke č.2.
  4. Prečo vodík vzplanul rýchlejšia ako etanol, hoci jeho zápalná teplota je vyššia ako zápalná teplota etanolu?
  5. Podľa farby plameňa vo videu č.1, videu č.2 a videu č.3 urči približnú priemernú teplotu plameňa príslušných horľavých látok (horčík, vodík, etanol). Ktorá z týchto horľavých látok má najhorúcejší plameň a ktorá menej horúci?
  6. Nájdi u vás v domácnosti 5 horľavých látok označených príslušným označením a zisti ich zloženie.
  7. Chemické reakcie horenia niektorých látok uvedené vyššie vyrovnaj na chemické rovnice.

Hrdzavenie železa

Vzdelávacia oblasť: VÝZNAMNÉ CHEMICKÉ PRVKY A ZLÚČENINY
Tematický celok: NEUTRALIZAČNÉ A REDOXNÉ REAKCIE
Téma: REDOXNÉ DEJE

Kovy nie sú rovnako stále. Niektoré účinkom vzdušného kyslíka, vodných pár – vlhkosti, tepla, prítomnosti solí (prímorské oblasti), znečistenia ovzdušia (kyslé dažde), oxidu uhličitého, kyselín a hydroxidov sa chemicky menia – korodujú.

Prejavuje sa to stratou  lesku, farby, zmenou štruktúry až úplným rozpadom kovu. Kov sa mení na oxid, hydroxid alebo uhličitan.

KORÓZIA  je redoxná reakcia, ktorá rozrušuje kovové materiály pôsobením látok z prostredia.

Ak sa na povrchu kovov vytvorí súvislá vrstvička jeho oxidu, ktorá chráni kov pred ďalšou koróziou, tak nehovoríme o korózii, ale o pasivácii. Takýto kov je stály a nekoroduje. Patrí sem napríklad meď (ktorá sa pokrýva vrstvičkou patiny), zinok, hliník.

Najznámejšou formou korózie je hrdzavenie železa, železných predmetov.

Hrdzavením sa tvorí červenohnedý povlak na povrchu železných predmetov – hrdza. Hrdza je porézna a postupne opadáva. Práve preto môže reakcia pokračovať do hĺbky železného predmetu vystaveného kyslíku a vzdušnej vlhkosti a ten sa postupne rozpadáva.

Fotografie experimentov žiakov

Chemické deje prebiehajúce počas hrdzavenia železa opisujú nasledovné chemické reakcie:

Fe + O2 + H2O → Fe(OH)2

Fe(OH)2 + O2 → Fe2O3 + H2O

Tvojou úlohou je:

  1. Vyrovnať chemické reakcie na chemické rovnice
  2. Doplniť oxidačné čísla všetkých prvkov v oboch chemických reakciách
  3. V obidvoch chemických reakciách určiť, ktorý prvok sa oxidoval a ktorý redukoval.
  4. Pomenovať všetky reaktanty aj produkty
  5. Vyhľadať informácie, ako môžeme zamedziť korózii železných predmetov.
  6. Realizovať experiment podľa daného postupu.
  7. Vypočítať látkové množstvo vzniknutej hrdze (Fe2O3.H2O), keď jej hmotnosť je 12g.


Experiment: Pozorovanie hrdzavenia železného predmetu

Pomôcky:
4 tanieriky, pohárik, lyžička

Chemikálie:
voda, kuchynský ocot, kuchynská soľ, železný predmet – kancelárska spinka, klinček alebo špendlík po 4ks

Fotografie experimentov žiakov

Postup:

  1. V poháriku priprav slaný roztok z vody a kuchynskej soli
  2. Klinčeky alebo spinky polož po jednom na štyri tanieriky.
  3. Do prvého tanierika nalej vodu tak, aby bol železný predmet v nej mierne ponorený.
  4. Do druhého tanierika nalej ocot tak, aby bol železný predmet v ňom mierne ponorený.
  5. Do tretieho tanierika nalej slaný roztok tak, aby bol železný predmet v ňom mierne ponorený.
  6. Železný predmet na štvrtom tanieriku nechaj voľne na vzduchu.
  7. Pozoruj železný predmet počas jedného týždňa
  8. Pozorovanie si zaznamenaj pomocou fotografie.
  9. Svoj experiment opíš.
Fotografie hrdze pod mikroskopom, L. Dovalová
Fotografie kryštálikov chloridu sodného obrastené kryštálikmi hrdze pod mikroskopom, L. Dovalová

Kryštalizácia

Vzdelávacia oblasť: LÁTKY A ICH VLASTNOSTI
Tematický celok: ZMESI A CHEMICKY ČISTÉ LÁTKY
Téma: KRYŠTALIZÁCIA

O kryštalizícii sme sa učili, že patrí k metódam oddeľovania zložiek zmesi.

Aké zložky a ktorej zmesi oddelíme pomocou kryštalizácie, ako kryštalizácia prebieha, čo je jej podstatou… to sa dozvieš, keď si pozrieš a vypočuješ videoprezentáciu a vyskúšaš experiment kryštalizácie kuchynskej soli.

Pozri si videoprezentáciu

Otázky k videu

1. Aké podmienky musí spĺňa chemická látka, ktorú môžeme oddeliť zo zmesi kryštalizáciou?
2. Prečo musíš vytvoriť nasýtený roztok, ak chceš oddeliť látku schopnú kryštalizovať od rozpúšťadla, v ktorom je rozpustená?
3. Ako vytvoríš nasýtený roztok?
4. Kryštalizácia je metóda oddeľovania zložiek (vyber správnu odpoveď) rovnorodej/rôznorodej zmesi.
5. Keď odparíš rozpúšťadlo voľne na vzduchu, vzniknú kryštáliky, ktoré sú malé/veľké (vyber správnu odpoveď)
6. Vysvetli vlastnými slovami, čo sa deje počas kryštalizácie s látkou, ktorá kryštalizuje.
7. Ako sa volá laboratórne sklo špeciálne používané pri kryštalizácii?
8. Prečo je dobré pri rýchlej kryštalizácii použiť kužeľovú banku?
9. Kde v bežnom živote môžeš kryštalizáciu pozorovať alebo používať?
10. Opíš, ako prebieha kryštalizácia, ktorú si spomenul v otázke č.9.
11. Myslíš si, že chémia je neoddeliteľnou súčasťou nášho života? Zdôvodni svoju odpoveď.

Experiment: Kryštalizácia kuchynskej soli

Pozri si video kryštalizácie soli

Kuchynská soľ je zložená zo sodíka Na a chlóru Cl.

Je to biela tuhá látka, ktorá sa dobre rozpúšťa vo vode. 

Pomôcky:pohárik, lyžička, malý tanierik (najlepšie priehľadný), papier biely a čierny
Chemikálie:voda, kuchynská soľ
Postup:1. Do pohárika nalej približne 20ml letnej vody.
2. Do vody v poháriku postupne po malých dávkach pridávaj soľ a neustále miešaj lyžičkou, až kým sa soľ vo vode neprestane rozpúšťať. 
3. Pridávanie soli do vody ukonči vtedy, keď na dne kadičky ostane nerozpustené malé množstvo soli. Vznikne nasýtený roztok.
4. Nasýtený roztok soli vo vode nalej do tanierika tak, aby zakryl jeho dno.
5. Tanierik polož na tmavý/čierny papier (alebo inú tmavú podložku) a ulož na pokojné miesto (bez prievanu a priameho slnka). Opatrne prekry papierom, aby do tanierika nepadal prach.
6. Pozoruj, čo sa deje v tanieriku každú hodinku približne počas jedného dňa.
7. Odfotografuj svoj experiment na začiatku aj na konci.
8. Tri najväčšie kryštáliky vyber z tanierika a opatrne ich osuš servítkou. Odmeraj ich veľkosť a odlož si ich k ďalšiemu experimentu.
Fotografie kryštálikov kuchynskej soli pripravených žiakmi

 Otázky

  1. Čo sa stalo s kuchynskou soľou vo vode na začiatku experimentu?
  2. Akú zmes si vytvoril zo soli a vody? Rovnorodú alebo rôznorodú?
  3. Zdôvodni svoju odpoveď v otázke č.2.
  4. Aký roztok si vytvoril?
  5. Kedy vznikol nasýtený roztok?
  6. Opíš čo sa dialo v tanieriku s nasýteným roztokom soli počas jedného dňa?
  7. Čo ti vzniklo v tanieriku?
  8. Aký tvar mali tvoje kryštáliky soli v tanieriku?
  9. Napíš rozmer tvojho najväčšieho kryštáliku soli.
Fotografie kuchynskej soli pod mikroskopom – L. Dovalová

Patina na minci obsahujúcej meď

Vzdelávacia oblasť: VÝZNAMNÉ CHEMICKÉ PRVKY A ZLÚČENINY
Tematický celok: NEUTRALIZAČNÉ A REDOXNÉ REAKCIE
Téma: REDOXNÉ DEJE

Video vzniku patiny na medenej minci

Meď patrí medzi ušľachtilé kovy. Nereaguje s kyselinami a je odolná voči bežnej korózii. Po reakcii so vzdušným kyslíkom sa na jej povrchu vytvorí tenká vrstvička oxidu, ktorá ju chráni pred ďalšou koróziou. Reakciou oxidu medi s chemickými látkami prítomnými v ovzduší a v zrážkach sa meď v priebehu niekoľkých rokov pokryje zelenomodrou vrstvičkou, tkzv. patinou. Spomínali sme si to, keď sme sa učili redoxné deje a redoxné reakcie.

Niečo podobné, ale za oveľa kratší čas si môžeš vyskúšať sám(a) cez experiment popísaný nižšie.

Fotografia mincí pokrytých patinou, ktorú vytvorili žiaci

Pomôcky:

tanierik, pohárik, lyžička, kúsok textilu alebo vaty

Chemikálie:

Po jednom kuse z dvoch druhov mincí obsahujúcich meď

  • 1. druh: 1,2, 5 centovka
  • 2. druh: 10, 20, 50 centovka),

soľ, kuchynský ocot, voda

Postup:

1. Mince (2 ks) vyčisti v roztoku octu a soli (20ml octu + 1 lyžica soli), tak aby boli lesklé a čisté.

2. Na dno tanierika nalej čistý ocot a vlož do neho kúsok textilu alebo vaty tak, aby vytŕčal.

3. Na vatu polož mince (mince nemôžu byť úplne ponorená v octe) a pozoruj – po 1 hodine, po 2 hod., po jednom dni.

4. Pozorovanie si zaznamenaj.

5. Odpovedz na otázky nižšie.

Vznik patiny na medenej minci opisujú nasledovné reakcie :

  1. reakcia: 2Cu + O2 →  2CuO
  2. reakcia: CuO + 2 CH3COOH →  Cu(CH3COO)2 + H2O

CH3COOH – kyselina octová,
Cu(CH3COO)2 – octan meďnatý

Fotografie mincí pokrytých patinou, ktoré vytvorili žiaci

Otázky

  1. Pomenuj zlúčeninu CuO, ktorá vznikne prvou reakciou.
  2. Ktorá z uvedených reakcií je redoxná? 1. reakcia alebo 2. reakcia?
  3. Uveď, ako si na to prišiel(a).
  4. Doplň oxidačné čísla všetkých prvkov vo vybranej redoxnej reakcii a napíš čiastkové deje oxidácie a redukcie.
  5. Opíš vzhľad, štruktúru patiny vzniknutej na medenej minci 1. druhu aj medenej minci 2. druhu po jednom dni.
  6. Čo si myslíš, čím je spôsobený rozdiel v patine na minci 1. druhu a 2. druhu?
  7. Zisti na internete zloženie mincí 1,2,5 centoviek a 10, 20, 50 centoviek. Koľko % medi obsahujú?
  8. Ktorá zlúčenina tvorí patinu na tvojich minciach?

Fotografie octanu meďnatého v mikroskope, autor L. Dovalová

Fotografie mincí pokrytých patinov cez mikroskop, ktoré vytvorili žiaci

Ako sme pozorovali patinu na minciach cez mikroskop

Čo filtrujú textilné rúška

Vzdelávacia oblasť: LÁTKY A ICH VLASTNOSTI
Tematický celok: ZMESI A CHEMICKY ČISTÉ LÁTKY
Téma: ČO FILTRUJÚ TEXTILNÉ RÚŠKA

Čo už vieme:

Rúška sú pre nás filtrom, ktorý filtruje vzduch. Vzduch so všetkými prímesami , ktoré bežne obsahuje je rôznorodá zmes, aerosól. Je zložený z plynných a tuhých alebo kvapalných častíc. Okrem kyslíka, oxidu uhličitého a iných plynov obsahuje čiastočky prachu, nečistôt, peľu, kvapôčky vody, dym, baktérie a vírusy. Ktoré z týchto častíc ostanú zachytené na rúšku, závisí od štruktúry materiálu, z ktorého je rúško vyrobené. Rúško si môžete predstaviť ako textilné sitko (podobné tomu, čo ste si pripravili v predošlej úlohe), na ktorom ostanú zachytené tie častice zmesi, ktoré sú väčšie ako dierky v sitku, preto týmto filtračným materiálom neprejdú. Kombináciou viacerých vrstiev textílie sa rúško stáva účinnejším, pretože textilné sitká sa prekrížia, a tak sa ich otvory zmenšia (presne ako v predošlej úlohe, keď ste použili 4 sitká a zistili ste, že filtrát tvorili už len najmenšie a najjemnejšie zrnká zeminy, kávy či piesku a bolo ich veľmi málo).

Nová úloha:

Na obrázku č.1 sú nakreslené rôzne častice, ktoré sa nachádzajú vo vzduchu. Pri každej častici je uvedená aj jej veľkosť v nanometroch [nm] (nanometer je jednotka dĺžky, 1 milimeter má 1 000 000 nanometrov).

Ideálne rúško by zachytilo všetko nebezpečné a nepotrebné okrem čistého vzduchu :O

Odpovedz prosím na otázky nižšie

  1. Aká musí byť veľkosť otvorov v textilnom materiáli rúška, aby sa na ňom zachytili práve obávané vírusy?
    – menšia ako vírusy?
    – väčšia ako vírusy?
  2. Aká môže byť najmenšia veľkosť otvorov v textilnom materiáli rúška, aby sa cez rúško dalo normálne dýchať (prešli ním plynné časti – kyslík, oxid uhličitý…)?
  3. Prečo sa nám cez plastový sáčok nedá dýchať?
  4. Ktoré častice tvoria filtračný koláč, ak veľkosť otvorov v textilnom sitku je 900 nm?
  5. Už vieš vysvetliť od čoho závisí, čo ostane vo filtračnom koláči?
  6. Prečo je dobré použiť pri výrobe textilného rúška väčší počet vrstiev filtračného materiálu?
  7. Ako by malo vyzerať ideálne rúško? Čo by malo zachytávať a čo by malo ním prejsť? (pozri obrázok č.2) 
  8. Máš svoje rúško?

Horenie, plameň – 2. lekcia

Vzdelávacia oblasť: PREMENY LÁTOK
Tematický celok: SPOZNÁVANIE CHEMICKÝCH REAKCIÍ V NAŠOM OKOLÍ
Téma: HORENIE, PLAMEŇ

Pozri si video č.1.

Čo vidíš? PLAMEŇ SVIEČKY

Sviečku tvorí vosk a knôt. Teplo z plameňa zohrieva vosk a ten sa začne odparovať. Pary vosku reagujú s kyslíkom a sviečka horí. Keď sviečku zhasneme, pary vosku na chvíľu stále ostanú vo vzduchu. Ak priblížiš zapaľovač k sviečke dostatočne rýchlo, pary vosku sa vznietia a sviečka začne opäť horieť (bez toho, aby si sa plameňom zapaľovača dotkol knôtu).

video č.1

Pozri si video č.2.

Liehový kahan – lieh nasiaknutý v knôte kahana sa vplyvom tepla odparuje a jeho pary horia.

video č.2

Pozri si video č.3.

Plynový kahan – cez horák uniká plyn, ktorý sa po priblížení plameňa zapaľovača (horiacej zápalky alebo iskry) vznieti.

video č.3

PLAMEŇ je stĺpec horiacich, väčšinou plynných látok.

Teplota plameňa nie je rovnaká vo všetkých jeho častiach. Na obrázku č.1 sú farebne rozlíšené časti plameňa s rôznou teplotou. Najhorúcejšia časť plameňa je žiarivej bielej farby, najmenej teplá je oranžovočervená až červená. Podľa farby plameňa môžeme odhadnúť jeho teplotu.

obrázok č.1

Pozri si video č.4.

Farba plameňa a tým aj jeho teplota závisí aj od množstva kyslíka, ktorý reaguje s horľavou látkou. Keď je uzavretý prívod vzduchu (kyslíka), plameň kahana má oranžovú farbu. Po otvorení prívodu vzduchu sa stáva plameň svetlejším (bielomodrý) a zároveň teplejším.

video č.4

Experiment na doma:

Vytvor si vlastnú sviečku

Pomôcky:

pomaranč alebo mandarinka, nožík, lyžica, zápalky, nehorľavá podložka

Chemikálie:

olej – slnečnicový, repkový, olivový…

Postup:

  1. Mandarinku alebo pomaranč prekroj na polovicu.
  2. Vyber z nich opatrne dužinu tak, aby si neporušil šupku a v strede ostali biele neporušené vlákna, ktoré budú tvoriť „knôt“ sviečky.
  3. Neporušenú polku šupky mandarinky alebo pomaranča naplň olejom.
  4. „Knôt“ namoč do oleja – aby ním nasiakol.
  5. Mandarinkovú sviečku polož na nehorľavú podložku a zapáľ zápalkou (zapálenie môže chvíľku trvať).
video č.5

Otázky na zopakovanie

  1. Pozri si video č.1 a pokús sa vysvetliť vlastnými slovami, prečo sa podarilo zapáliť sfúknutú
    sviečku, ktorá pred chvíľkou ešte horela, bez toho, aby sme sa plameňom zapaľovača dotkli jej
    knôtu.
  2. Vieš vysvetliť, prečo oheň v krbe horí pomaly/lenivo a má tmavooranžovú farbu, keď je prívod
    vzduchu zavretý, a prečo po otvorení prívodu vzduchu jeho farba zosvetlie a horenie je
    intenzívnejšie? Aká by mohla byť teplota plameňa v prvom a v druhom prípade?
  3. Čo predstavuje olej v tvojom experimente výroby sviečky z mandarinky/pomaranča? Horel by
    knôt bez oleja v tejto sviečke?
  4. Opíš, ako tvoja sviečka funguje.
  5. Akým plameňom tvoja sviečka horí? Farba a odhadovaná teplota.
  6. V ktorom mieste plameňa je tvoja sviečka najteplejšia a prečo?

Horenie, podmienky horenia – 1. lekcia

Vzdelávacia oblasť: PREMENY LÁTOK
Tematický celok: SPOZNÁVANIE CHEMICKÝCH REAKCIÍ V NAŠOM OKOLÍ
Téma: HORENIE, PODMIENKY HORENIA

Pozri si video č.1.

Čo vidíš? OHEŇ

  • oheň vidíš ako SVETLO
  • keď sa k ohňu priblížiš, cítiš jeho TEPLO
video č.1

Pozoroval si už niekedy polienko dreva v ohni, pri horení? Čo sa s ním stalo?

Pozri obrázok č.1 a obrázok č.2.

Polienko, drevo sa premenilo počas horenia na čierne uhlíky a popol. PREMENA látky na inú látku znamená, že prebehla CHEMICKÁ REAKCIA.

HORENIE = CHEMICKÁ REAKCIA, pri ktorej sa uvoľňuje SVETLO a TEPLO.

Horieť môže len HORĽAVÁ LÁTKA. Drevo je horľavá látka.

  • obrázok č.1
  • obrázok č.2

Pozri si video č.2.

Sviečka horí jasným plameňom pokiaľ ju neprikryjeme pohárom. V tej chvíli jej plameň začína slabnúť, až nakoniec celkom zhasne. Prečo?

Vysvetlenie: Sviečka horí na vzduchu, v ktorom sa nachádza aj kyslík. Keď sviečku prikryjeme pohárom, sviečka horí, pokiaľ je v ňom kyslík. Keď sa minie, zhasne.

KYSLÍK je dôležitý pre horenie! Reaguje s horľavou látkou.

video č.2

Pozri si video č.3.

Zapaľovačom sa pokúšame zapáliť drevenú špajdľu a kúsok papiera. Papier sa rozhorí ihneď, drevenej špajdli to trvá dlhšie. Prečo?

Vysvetlenie: Horľavá látka sa zapáli až pri dosiahnutí určitej teploty – ZÁPALNEJ TEPLOTY. Zápalná teplota papiera je menšia ako zápalná teplota dreva. 

video č.3

Podmienky horenia sú:

  1. Prítomnosť horľavej látky
  2. Prítomnosť kyslíka
  3. Dosiahnutie zápalnej teploty

Reakciu horenia môžeme všeobecne zapísať

Horľavá látka + Kyslík → Nová látka + Teplo + Svetlo

obrázok č.3

Otázky na zopakovanie

  1. Čo vznikne z dreva počas horenia?
  2. Prečo je horenie chemická reakcia?
  3. S čím reaguje horľavá látka počas horenia?
  4. Prečo sviečka pod pohárom po chvíľke zhasne?
  5. Kedy sa zapáli drevo či papier?
  6. Ktorá horľavá látka sa zapáli skôr? Papier alebo drevo
  7. Aké iné horľavé látky okrem dreva a papiera poznáš?
  8. Pozri si pozorne všeobecnú reakciu horenia. Z hľadiska energetickej zmeny ide o reakciu
    exotermickú alebo endotermickú?
  9. Zdôvodni svoju odpoveď v otázke č. 8.
  10. Opíš vlastnými slovami trojuholník horenia znázornený na obrázku č.3.
  11. Ako dokáže človek využívať svetlo a teplo, ktoré vzniká pri horení?
  12. Vyskúšaj si experiment z videa č.2 doma.

Karanténny projekt

Študenti dostali nasledovné zadanie:

Nahraj video o lubovoľnej chemickej látke, ktorú si počas karantény našiel doma, alebo v záhrade. Nauč nás o nej niečo, pripadne s nou zrealizuj zaujimavý pokus.

Ukážky videí študentov, ktoré vznikli počas karantény: