Ročník: 7. ročník ZŠ
Zlomok. Znázornenie zlomku – Pracovný list
Zlomok. Znázornenie zlomku
Skleníkový efekt
Vzdelávacia oblasť: LÁTKY A ICH VLASTNOSTI
Tematický celok: LÁTKY, NEVYHNUTNÉ PRE NÁŠ ŽIVOT: VODA A VZDUCH
Téma: PROBLÉMY ATMOSFÉRY
Aký význam má atmosféra? Tento plynný obal zeme je zdrojom kyslíka, ktorý je nevyhnutný pre život na Zemi, tiež je súčasťou kolobehu vody a v atmosfére sa tvorí počasie. No veľmi dôležitá je aj ochranná funkcia atmosféry. Chráni nás pred UV žiarením prostredníctvom ozónovej vrstvy, ale aj pred prehriatím či chladom vďaka skleníkovému efektu skleníkových plynov, ktoré sú jej súčasťou. Prečo teda v posledných rokoch sa dosť často hovorí o globálnom otepľovaní, teda zvyšovaní teploty na Zemi a jej prehrievaní?
V nasledujúcom experimente som nasimulovala atmosféru Zeme a v nej jeden skleníkový plyn, oxid uhličitý. Čo sa stane, ak oxidu uhličitého bude v atmosfére viac, ako je prípustné?
Pomôcky:
lampa, kadičká malá a veľká, teplomer, hadička, plastelína, uzatvárateľná fľaša
Chemikálie:
sóda bikarbóna, kuchynský ocot
Postup:
- Postav aparatúru, ktorá bude predstavovať Zem a okolo nej atmosféru – menšiu kadičku postav na podložku, vlož do nej teplomer a zakry ju väčšou kadičkou.
- Svetlo nastav tak, aby ohrievalo kadičky – predstavuje zdroj tepla a svetla – slnko.
- Zmeraj teplotu v kadičke pred zapnutím svetla a porovnaj ju s teplotou po 5 minútach ohrievania svetlom.
- Medzi kadičky vsuň hadičku a utesni ju pomocou plastelíny.
- Druhý koniec vlož do fľaše, do ktorej nasypeš 1 lyžicu sódy bikarbóny a naleješ 1 dcl kuchynského octu (fľaša musí byť utesnená, aby vznikajúci plyn mohol byť odvádzaný len hadičkou a inde neunikal).
- Chvíľku počkaj, kým sa priestor medzi kadičkami naplní plynom vznikajúcim reakciou sódy bikarbóny a octu.
- Potom zmeraj a zaznamenaj teplotu „Zeme“ v menšej kadičke pred zapnutím svetla a porovnaj ju s teplotou po 5 minútach ohrievania svetlom (hadička s prívodom plynu je stále privedená medzi kadičky).
POPREMÝŠĽAJ, VYHĽADAJ, ZISTI a POPÍŠ…
- Pokús sa vysvetliť jav skleníkový efekt. Prečo je tento jav dôležitý pre našu Zem? Čo má spoločné so skleníkom?
- Vyhľadaj, aká by bola teplota na Zemi bez prítomnosti skleníkových plynov v atmosfére.
- Vymenuj plynné látky z atmosféry, ktoré patria medzi skleníkové.
- Aký bol rozdiel teploty „Zemi“ v tvojom experimente po piatich minútach ohrievania lampou?
- Zmenil sa rozdiel teploty počas piatich minút ohrievania, keď si do „atmosféry“ medzi kadičkami napustil plyn vznikajúci reakciou sódy bikarbóny a kyseliny octovej?
- Aký plyn vznikal reakciou sódy bikarbóny a kyseliny octovej?
- Už vieš, čo čaká našu Zem, ak by množstvo skleníkových plynov v atmosfére bolo príliš veľké?
Vitamíny pre zdravie
Milí žiaci, v tomto videu si vysvetlíme, aký význam majú vitamíny pre človeka,ako sa rozdeľujú a v ktorých potravinách ich nájdeme.
Zdravý životný štýl
Milí žiaci, životný štýl, a najmä ten zdravý, je v našich rukách. V posledných rokoch je zdravý životný štýl veľmi diskutovanou témou.V dnešnom videu si prezriete súhrn základných informácií, ako zdravo žiť , čo preferovať a čomu sa vyhýbať.
Zložky potravy
Milí žiaci, človek prijíma potravu vo forme jedla niekoľkokrát denne. Jej zloženie by malo obsahovať všetky základné živiny – cukry, tuky a bielkoviny.
Dnešné video je zamerané na vysvetlenie významu jednotlivých zložiek.
Žľazy tráviacej sústavy
Milí žiaci, v dnešnom videu sa dozviete základné informácie o žľazách tráviacej sústavy. Oboznámite sa so stavbou a funkciou pečene a pankreasu – podžalúdkovej žľazy.
Tráviaca sústava
Milí žiaci, v dnešnom videu sa dozviete základné informácie o tráviacej sústave človeka. Oboznámite sa s jednotlivými orgánmi trávenia a ich funkciou.
Zamrznuté bubliny a snehové vločky
Vzdelávacia oblasť: LÁTKY A ICH VLASTNOSTI
Tematický celok: ZMESI A CHEMICKY ČISTÉ LÁTKY
Téma: SKUPENSTVO LÁTOK
Voda… predstavuje približne 71% povrchu zeme, neprežijeme bez nej viac ako týždeň, je základom každého živého organizmu a vôbec života na zemi. Nachádza sa v troch skupenstvách.
Častice vody v kvapalnom skupenstve sú v neustálom pohybe. Vzdialenosti medzi nimi sú malé a pôsobia medzi nimi menšie príťažlivé sily, čo im umožňuje práve voľne sa pohybovať, prelievať. Ak by sme teplotu vody zvyšovali, častice vody by sa viac rozkmitali, vzdialili by sa od seba a sily medzi nimi by boli veľmi malé, čo by umožnilo ich úplne voľný pohyb, rozpínanie. Tak je to v plynnom skupenstve. Čo by sa stalo, ak by sme teplotu kvapalnej vody znížili? Pohyb častíc by sa spomalil, navzájom by sa priblížili a vytvorili by hustú kryštálovú mriežku v tvare šesťuholníka – tuhé skupenstvo, ľad.
Keď sa voda premieňa na ľad, je to pomerne zložitý fyzikálno-chemický proces, ktorý nazývame jednoducho kryštalizácia. Pravidelnú šesťuholníkovú mriežku ľadu, pevného skupenstva vody môžeme pozorovať na snehovej vločke.
Zárodkami pri kryštalizácii snehovej vločky sú drobné pevné nečistoty, ktoré sú vo vode vždy prítomné. Ľadový kryštál sa pohybuje atmosférou, vlhkým vzduchom a na jeho šiestich vrcholoch začínajú postupne rásť zárodky ramien snehovej vločky. Ako kryštál rastie, zárodky sa zväčšujú a na ich vrcholoch opäť vyrastajú nové bočné zárodky ďalších ramien. Neustálym opakovaním tohto procesu vzniká zložitý ale nádherný, jedinečný a súmerný tvar snehovej vločky.
Viac fotografií snehových vločiek.
Snehové vločky môžeme obdivovať už ako hotový tuhý produkt kryštalizácie vody. Nepodarí sa nám pozorovať tento proces ich rastu naživo. Na pozorovanie tvorby ľadových útvarov poslúžia výborne MYDLOVÉ BUBLINY.
Postup na prípravu bublifuku je jednoduchý.
Potrebuješ: vodu, prostriedok na umývanie riadu, cukor, pohárik, lyžičku a slamku
Postup: Vo vode zamiešaj jednu lyžicu cukru a dve lyžice prostriedku na umývanie riadu. Bublinky vyfukuj pomocou slamky. Bublinky je najlepšie fúkať na zamrznutý povrch skoro ráno, počas bezvetria a pri východe slnka. Teplota by mala byť aspoň -4°C. Keď je nižšia, steny bublinky mrznú veľmi rýchlo. Keď je slnko nízko, robí dobré protisvetlo, prípadné bočné svetlo. V tomto svetle štruktúry kryštálikov mrznúcej bubliny vyniknú najlepšie a farby sa menia pri každej jemnej zmene uhla pohľadu.
Ľadové kryštály na stenách bubliny tiež potrebujú k začatiu rastu zárodok. Preto najčastejšie začnú rásť od spodu bubliny z miest, ktoré sa dotýkajú povrchu podkladu. Ak sa podarí jemne poprášiť povrch bublinky tak, aby nepraskol jemným popraškom napr. zo snehu, položíme tak zárodky malým hviezdičkám podobným vločkám.
Ľadové kryštáliky na stenách bubliny nie sú tak dokonale pravidelné, ako v snehovej vločke. Pripomínajú viac vejáriky či listy paprade. Sú veľmi krehké a pri najmenšom závane vetra praskajú.
Podobné tvary môžeme pozorovať pri tvorbe srieni či námrazy v prírode alebo na oknách.
Keď však vonku prestane mrznúť, zábava je robiť bublinky v mrazničke… ale chce to véééľa trpezlivosti.
Viac fotografií zamrznutých bublín 1. a 2.
POPREMÝŠĽAJ, VYHĽADAJ, ZISTI a POPÍŠ…
1. Opíš, čo sa stane s časticami v kvapke vody, ak znížime jej teplotu?
2. Vysvetli postup, ako vzniká snehová vločka? Čo môže byť jej zárodkom?
3. Popremýšľaj prečo je snehová vločka súmerná a má šesť vrcholov?
4. Podľa postupu si mal pripraviť jednoduchý bublifuk. Opíš, čo sa stalo s cukrom vo vode? Aká zmes vznikla?
5. Keď si do cukrového roztoku pridal prostriedok na umývanie riadu, zmes začala počas miešania peniť. Aký druh zmesi tentoraz vznikol?
6. Popremýšľaj, čo spôsobil cukor v bublinovej zmesi? Ako ovplyvnil steny bubliny?
7. Opíš kryštálové útvary, ktoré vznikali na stenách tvojich bubliniek. Na čo sa podobali?