Dôkazy o kinetickej teórii stavby látok

Je teória o stavbe látok len teóriou? A čo to znamená?
Môžeme atómy vidieť?
Prečo existuje tlak plynu a prečo kolíše?
Kde v našom tele máme indície o existencii chaotického pohybu častíc?
Čo viedlo chemikov k predpokladom atómov a akú úlohu v tom zohrala veľká francúzska revolúcia?

Aj to sa dozviete z tohto videa.

Okrem uvedenej aktivity v závere videa môžete realizovať aj meranie zamerané na jeden z dôkazov neusporiadaného pohybu častíc – osmózu.

Návod a pracovný list k tejto aktivite nájdete nižšie (Osmóza vo vajci).

Zamrznuté bubliny a snehové vločky

Vzdelávacia oblasť: LÁTKY A ICH VLASTNOSTI
Tematický celok: ZMESI A CHEMICKY ČISTÉ LÁTKY
Téma: SKUPENSTVO LÁTOK

Voda… predstavuje približne 71% povrchu zeme, neprežijeme bez nej viac ako týždeň, je základom každého živého organizmu a vôbec života na zemi. Nachádza sa v troch skupenstvách

Častice vody v kvapalnom skupenstve sú v neustálom pohybe. Vzdialenosti medzi nimi sú malé a pôsobia medzi nimi menšie príťažlivé sily, čo im umožňuje práve voľne sa pohybovať, prelievať. Ak by sme teplotu vody zvyšovali, častice vody by sa viac rozkmitali, vzdialili by sa od seba a sily medzi nimi by boli veľmi malé, čo by umožnilo ich úplne voľný pohyb, rozpínanie. Tak je to v plynnom skupenstve. Čo by sa stalo, ak by sme teplotu kvapalnej vody znížili? Pohyb častíc by sa spomalil, navzájom by sa priblížili a vytvorili by hustú kryštálovú mriežku v tvare šesťuholníka – tuhé skupenstvo, ľad.

Keď sa voda premieňa na ľad, je to pomerne zložitý fyzikálno-chemický proces, ktorý nazývame jednoducho kryštalizácia. Pravidelnú šesťuholníkovú mriežku ľadu, pevného skupenstva vody môžeme pozorovať na snehovej vločke. 

Zárodkami pri kryštalizácii snehovej vločky sú drobné pevné nečistoty, ktoré sú vo vode vždy prítomné. Ľadový kryštál sa pohybuje atmosférou, vlhkým vzduchom a na jeho šiestich vrcholoch začínajú postupne rásť zárodky ramien snehovej vločky. Ako kryštál rastie, zárodky sa zväčšujú a na ich vrcholoch opäť vyrastajú nové bočné zárodky ďalších ramien. Neustálym opakovaním tohto procesu vzniká zložitý ale nádherný, jedinečný a súmerný tvar snehovej vločky.

Viac fotografií snehových vločiek.

Snehové vločky môžeme obdivovať už ako hotový tuhý produkt kryštalizácie vody. Nepodarí sa nám pozorovať tento proces ich rastu naživo. Na pozorovanie tvorby ľadových útvarov poslúžia výborne MYDLOVÉ BUBLINY.

Postup na prípravu bublifuku je jednoduchý. 

Potrebuješ: vodu, prostriedok na umývanie riadu, cukor, pohárik, lyžičku a slamku

Postup: Vo vode zamiešaj jednu lyžicu cukru a dve lyžice prostriedku na umývanie riadu. Bublinky vyfukuj pomocou slamky. Bublinky je najlepšie fúkať na zamrznutý povrch skoro ráno, počas bezvetria a pri východe slnka. Teplota by mala byť aspoň -4°C. Keď je nižšia, steny bublinky mrznú veľmi rýchlo. Keď je slnko nízko, robí dobré protisvetlo, prípadné bočné svetlo. V tomto svetle štruktúry kryštálikov mrznúcej bubliny vyniknú najlepšie a farby sa menia pri každej jemnej zmene uhla pohľadu.

Ľadové kryštály na stenách bubliny tiež potrebujú k začatiu rastu zárodok. Preto najčastejšie začnú rásť od spodu bubliny z miest, ktoré sa dotýkajú povrchu podkladu. Ak sa podarí jemne poprášiť povrch bublinky tak, aby nepraskol jemným popraškom napr. zo snehu, položíme tak zárodky malým hviezdičkám podobným vločkám.

Ľadové kryštáliky na stenách bubliny nie sú tak dokonale pravidelné, ako v snehovej vločke. Pripomínajú viac vejáriky či listy paprade. Sú veľmi krehké a pri najmenšom závane vetra praskajú.

Podobné tvary môžeme pozorovať pri tvorbe srieni či námrazy v prírode alebo na oknách.

Viac fotografií námrazy

Keď však vonku prestane mrznúť, zábava je robiť bublinky v mrazničke… ale chce to véééľa trpezlivosti.

Viac fotografií zamrznutých bublín 1a 2.

POPREMÝŠĽAJ, VYHĽADAJ, ZISTI a POPÍŠ…

1. Opíš, čo sa stane s časticami v kvapke vody, ak znížime jej teplotu?

2. Vysvetli postup, ako vzniká snehová vločka? Čo môže byť jej zárodkom?

3. Popremýšľaj prečo je snehová vločka súmerná a má šesť vrcholov?

4. Podľa postupu si mal pripraviť jednoduchý bublifuk. Opíš, čo sa stalo s cukrom vo vode? Aká zmes vznikla?

5. Keď si do cukrového roztoku pridal prostriedok na umývanie riadu, zmes začala počas miešania peniť. Aký druh zmesi tentoraz vznikol?

6. Popremýšľaj, čo spôsobil cukor v bublinovej zmesi? Ako ovplyvnil steny bubliny?

7. Opíš kryštálové útvary, ktoré vznikali na stenách tvojich bubliniek. Na čo sa podobali?

Unikni podstatným menám

Milý žiak/žiačka, pripravila som si pre vás únikovú hru, ktorá je zameraná na podstatné mená. Ku hre potrebuješ: 

  • počítač alebo tablet
  • pero a papier
  • dobrú náladu

Úniková hra je tvorená dvanástimi úlohami. Keďže úlohy sú ukryté na ploche obrázka, musíš ich najskôr nájsť. Pokiaľ nájdeš ukrytú úlohu a správne ju vyriešiš, získaš písmeno, ktoré si zapíš na papier. Po získaní všetkých dvanástich písmen sa môžeš presunúť na ikonu zámku, ktorá sa nachádza na obrázku. To je posledná úloha, v ktorej máš pomocou získaných písmen rozlúštiť únikovú hru.  Držím palce a prajem veľa zábavy 😉

Civčenia a pracovný list ku téme podstatných mien nájdete na tomto odkaze.

Kinetická teória stavby látok

Prečo je svet okolo nás deravý? Ako sme zistili, že ho tvoria častice? Ako sa tieto častice správajú a čo má na ich správanie vplyv? Aj to sa dozviete z tohto videa.

Aktivitu spomínanú vo videu zobrazíte kliknutím na tento odkaz.

Úlohy

  • Zistite aký vplyv má zmena počtu malých častíc tekutiny na pohyb veľkej častice?
  • Aký vplyv by mala zmena počtu malých častíc na hustotu tekutiny?

Kontinety, svetadiely a oceány

Pokyny

  • Povrch Zeme tvorí voda (69 %) a pevnina (31 %).
  • Voda – nachádza sa v oceánoch, moriach, ľadovcoch, riekach, jazerách a v podzemí.
  • Oceány – Tichý, Atlantický, Indický, Južný, Severný ľadový
  • Pevnina – kontinenty a svetadiely
  • Kontinenty – názvy odvodené od názvov litosferických dosiek – Severná Amerika, Južná Amerika, Eurázia, Afrika, Austrália, Antarktída
  • Svetadiely – pomenované podľa kultúrno-historického vývoja – Amerika, Európa, Ázia, Afrika, Austrália, Antarktída

Úloha

Priraď názvy kontinentov, svetadielov a oceánov do obrysovej mapy. Názvy kontinentov sú zelenou farbou, názvy svetadielov s červenou farbou a názvy oceánov s modrou farbou.

Pre zobrazenie úlohy v novom okne, kliknete sem.

Chcete si skontrolovať svoj výsledok? Správne riešenie nájdete v PDF súbore na stiahnutie.

GEOgrafický kvíz: Geografické rekordy Zeme

Milí žiaci pripravil som si pre vás geografický kvíz s názvom „Geografické rekordy Zeme“. Kvíz je tvorený 1. a 2. kolom, v rámci ktorého je pripravených 20 otázok a bonusové otázky.

Pri každej otázke môžeš získať za správnu odpoveď 3, 2 alebo 1 bod podľa toho, v ktorej fáze vieš odpovedať.

  • Ak vieš odpoveď hneď po prečítaní otázky, tak získaš 3 body.
  • Ak po prečítaní indícií, tak získaš 2 body a keď po výbere z ponúknutých možností, tak 1 bod.
  • Za bonusové otázky si vieš pripísať až 5 bod.
  • Maximálny počet bodov, ktoré môžeš získať je 80 bodov.
  • Kvíz si môžeš zahrať sám, prípadne s kamarátmi alebo s rodinou.

Držím palce 🙂

Otázky kvízu a odpoveďpový hárok si môžeš stiahnuť aj ako súbory PDF na odkazoch nižšie.

Dokončil si kvíz a chceš si skontrolovať svoje odpovede? Nájdeš ich v dokumente na stiahnutie.

Geografické čiary

Najdlhšou rovnobežkou je rovník. Rovník rozdeľuje Zem na severnú a južnú pologulu. Okolo rovníka sa rozprestiera tropický dažďový prales. K ďalším významný rovnobežkám patrí obratník Raka a obratník Kozorožca.

Najdôležitejším poludníkom je hlavný (nultý) poludník. Ten rozdeľuje (spolu so 180. poludníkom) Zem na západnú a východnú pologulu. Toto všetko už (asi) viete. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, cez ktoré štáty prechádzajú tieto významné geografické čiary? Nie? Tak ste na správnom mieste. 🙂

Rovník

Je to najdlhšia rovnobežka a prechádza Južnou Amerikou, Afrikou a Áziou.

Nájdi si na mape „equator“, t. j. rovník, a vypíš názvy štátov, ktorými prechádza:

  • Južná Amerika: (3)
  • Afrika: (6)
  • Ázia: (1)

Obrázok v plnej veľkosti sa zobrazí po kliknutí sem. Kurzorum + a – vieš mapu zväčšovať a zmenšovať.

Obratník Raka

Ďalšou významnou rovnobežkou je obratník Raka, ktorý sa nachádza na severnej pologuli.

Nájdi si na mape „tropic of Cancer“, t. j. obratník Raka, a vypíš názvy štátov, ktorými prechádza:

  • Severná Amerika: (1)
  • Afrika: (6)
  • Ázia: (8)

Obrázok v plnej veľkosti sa zobrazí po kliknutí sem. Kurzorum + a – vieš mapu zväčšovať a zmenšovať.

Obratník Kozorožca

Ďalšou významnou rovnobežkou je obratník Kozorožca, ktorý sa nachádza na južnej pologuli.

Nájdi si na mape „tropic of Capricorn“, t. j. obratník Kozorožca, a vypíš názvy štátov, ktorými prechádza:

  • Južná Amerika: (4)
  • Afrika: (5)
  • Austrália 🙂

Obrázok v plnej veľkosti sa zobrazí po kliknutí sem. Kurzorum + a – vieš mapu zväčšovať a zmenšovať.

Severná polárna kružnica (kruh)

Ďalšou významnou rovnobežkou je severná polárna kružnica, ktorá sa nachádza na severnej pologuli.

Nájdi si na mape „Arctic circle“, t. j. severná polárna kružnica, a vypíš názvy štátov, ktorými prechádza:

  • Severná Amerika: (2)
  • Európa: (4)
  • Ázia: (1)
  • prechádza aj Grónskom, ktoré patrí Dánsku.

Obrázok v plnej veľkosti sa zobrazí po kliknutí sem. Kurzorum + a – vieš mapu zväčšovať a zmenšovať.

Južná polárna kružnica (kruh)

Ďalšou významnou rovnobežkou je južná polárna kružnica, ktorá sa nachádza na južnej pologuli.

Nájdi si na mape „Antarctic circle“, t. j. južná polárna kružnica, a vypíš názov kontinentu, ktorým prechádza:

  • A _ _ _ _ _ _ _ _ A

Hlavný (nultý poludník) a 180. poludník (dátumová hranica)

Najvýznamnejším poludníkom je hlavný (nultý) poludník, ktorý spolu so 180. poludníkom rozdeľujú Zem na západnú a východnú pologulu. Hlavný poludník je dôležitý pre určovanie času na Zemi, keďže práve ním je daný svetový čas. Na dátumovej hranoci sa okrem času mení aj dátum.

Nájdi si na mape zvislú čiaru, ktorá je označená 0° a zvislú čiaru, ktorá je označená 180°. Hlavný (nultý) poludník prechádza týmito štátmi:

  • Európa (3)
  • Afrika (5)
  • Antarktída 🙂
    180°poludník prechádza týmito štátmi:
  • Ázia (1)
  • Antarktída 🙂

Obrázok v plnej veľkosti sa zobrazí po kliknutí sem. Kurzorum + a – vieš mapu zväčšovať a zmenšovať.

*Úlohy si môžete vypracovať aj s pomocou atlasu.
**Ak vás zaujali časové pásma a určovanie času na Zemi, tak si môžete stiahnuť aplikáciu Svetový čas, pomocou ktorej ľahko zistíe aktuálny čas hocikde na našej planéte. 🙂

Predchádzajúce úlohy si môžete stiahnuť aj ako pracovný list.

Ak si chceš skontrolovať svoj výsledok, môžeš si stiahnuť správne riešenie.

Geografická sieť a súradnice

Čo sú to poludníky? Čo sú to rovnobežky? A čo je to vlastne geografická sieť? Odpovede na tieto otázky sa dozviete už onedlho, takže na úvod niečo z teórie.


Rovnobežky (vodovorovné čiary) určujú geografickú šírku. Rovnobežky sú kružnice, ktoré majú rozdielnu dĺžku. Najdhlšou rovnobežkou je rovník (0°), ktorý rozdeľuje Zem na severnú a južnú pologuľu. Od rovníka smerom hore je severná a smerom dole je južná pologuľa. Máme stoosemdesiat rovnobežiek – deväťdesiat na severnej a deväťdesiat na južnej pologuli. Najkratšie rovnobežky sú severný a južný pól (90°). K ďalším významným rovnobežkám patria severná polárna kružnica, obratník Raka, obratník Kozorožca a južná polárna kružnica.

Poludníky (zvislé čiary) určujú geografickú dĺžku. Poludníky sú polkružnice, ktoré majú rovnakú dĺžku. Najdôležitejším poludníkom je hlavný (nultý) poludník, ktorý spolu so 180° poludníkom (dátumová hranica) rozdeľujú Zem na západnú a východnú pologuľu. Od nultého poludníka smerom naľavo je západná a smerom napravo je východná pologuľa. Máme tristošesťdesiat poludníkov – stoosemdesiat na západnej a stoosemdesiat na východnej pologuli. Spoločne vytvárajú geografickú sieť, vďaka ktorej môžeme určiť presnú polohu všetkých miest na Zemi.

Nasledujúce úlohy si môžeš stiahnuť aj ako pracovný list.

Úloha č. 1 – zaznač do siete nasledovné body:

A – 0°geografickej šírky (g. š.) a 90° západnej geografickej dĺžky (z. g. d.)
B – 15°severnej geografickej šírky a 60° z. g. d.
C – 15° južnej geografickej šírky (j. g. š.) a 60° z. g. d.
D – 15°s. g. š. a 30° z. g. d.;
E – 15° j. g. š. a 30° z. g. d.;
F – 60° s. g. š. a 0° geografickej dĺžky
G – 60° j. g. š. a 0° g. š.
H – 15° s. g. š. a 0° g. š.
I – 15° j. g. š. a 0° g. š.
J – 15° s. g. š. a 60° východnej geografickej dĺžky (v. g. d.)
K – 15° j. g. š. a 60° v. g. d.
L – 30° s. g. š. a 90° v. g. d.
M – 30° j. g. š. a 90° v. g. d.

Úloha č. 2 – spoj body nasledovne:

bod A s bodom B, bod A s bodom C, bod B s D, bod C s bodom E, bod D s bodom F, bod E s bodom G, bod F s bodom H, bod G s bodom I, bod H s bodom J, bod I s bodom K, bod J s bodom L, bod K s bodom M, bod L s bodom M.


Ak si správne pracoval, tak uvidíš dopravný prostriedok, ktorým sa lieta.

Ak si chceš skontrolovať svoj výsledok, môžeš si stiahnuť správne riešenie.

Gotické umenie

Gotické umenie. Lomený oblúk a klenba. Okno. Rozeta. Katedrála. Oporný systém. Gotický rytmus. Sochárstvo. Maliarstvo.

Románske umenie

Románske umenie. Klenba. Stĺp. Portál. Okno. Rotunda. Kostol. Bazilika. Hrad. Sochárstvbo. Maliarstvo.