Ročník: ôsmy
Tematický celok: Zrod modernej doby
Téma: Cesta k zrušeniu otroctva v USA – Abraham Lincoln
Abraham Lincoln – prezident USA, ktorý zrušil otroctvo. V krátkosti sa pozrieme na jeho detstvo, štúdium, advokátsku kariéru až po víťazstvo v prezidentských voľbách. Priblížime si cestu k 13.dodatku Ústavy USA, ktorý zrušil otroctvo.
Ročník: ôsmy
Tematický celok: Zrod modernej doby
Téma: Deklarácia nezávislosti – Thomas Jefferson
Dokument, ktorý začal cestu osamostatnenia amerických kolónií od Angličanov. Dokument, pri ktorého zrode bol aj Thomas Jefferson. 4.júl 1776 – dôležitý dátum v dejinách USA.
Ročník: ôsmy
Tematický celok: Zrod modernej doby
Téma: Priemyselná revolúcia
Technický a hospodársky prevrat, ktorý bol spôsobený masovým zavádzaním strojov do výroby. Spúšťačom 1.priemyselnej revolúcie bol vynález parného stroja, pri 2. priemyselnej revolúcii sa základom stalo používanie elektrického prúdu. Počas nej vzniklo mnoho nových objavov v rôznych oblastiach a s nimi súvisia aj významný ľudia. O nich a ich objavoch je Galéria vynálezov.
Ročník: ôsmy
Tematický celok: Zrod modernej doby
Téma: Vojna Severu proti Juhu
Po vojne za nezávislosť a vzniku USA sa začali prejavovať rozdiely medzi severnou a južnou časťou krajiny. Do severných štátov prúdili vlny prisťahovalcov, ktorí sa tu zamestnávali v priemyselných centrách. Naopak, prisťahovalecká vlna sa takmer nedotkla južných častí, ktoré prosperovali z bavlníkových plantáží, na ktorých pracovali otroci dovážaní z Afriky. Príčiny, priebeh a výsledok vojny je obsahom témy Vojna Severu proti Juhu.
Ročník: ôsmy
Tematický celok: Zrod modernej doby
Téma: Boj za nezávislosť – vznik USA
Na území Severnej Ameriky si mnohé krajiny vytvárali svoje kolónie. Boli medzi nimi aj Angličania, ktorí chceli zo svojich osád vyťažiť, čo najviac. Neustále zvyšovanie ciel viedlo k narastaniu napätia medzi kolonistami a materskou krajinou. Konflikt vyvrcholil, keď Angličania zvýšili clo na čaj, proti čomu sa postavili bostonskí robotníci. Následne vypukla vojna za nezávislosť, ktorá trvala 6 rokov a skončila sa uznaním nezávislosti USA zo strany Angličanov.
Ročník: ôsmy
Tematický celok: Zrod modernej doby
Téma: Zjednotenie Nemecka
Nemecko bolo ešte v druhej polovici 19.storočia nejednotné. Bolo rozdrobené na 30 kniežatstiev, pričom tým najmocnejším bolo Prusko. Práve Prusko začalo zjednocovací proces Nemecka, ktorý viedol pruský kancelár Otto von Bismarck. V dejinách ho poznáme pod prezývkou „železný kancelár“, keďže chcel Nemecko zjednotiť železom a krvou. Prusi museli poraziť Rakúsko a Francúzsko, až napokon vyhlásili Nemecké cisárstvo.
Ročník: ôsmy
Tematický celok: Zrod modernej doby
Téma: Zjednotenie Talianska
Počas revolučných rokov 1848/1849 sa mnohé národy začali usilovať o presadenie svojich národných práv a jedným z týchto národov bolo aj Taliansko, ktoré bolo pod nadvládou Rakúska a rozdrobené na 10 kniežatstiev. Zjednocovací proces viedlo jediné samostatné kráľovstvo – Sardínsko – piemontské – a na čele zjednotenia stáli Camillo Cavour a Giuseppe Garibaldi. Zjednotenie Talianska prebehlo dvoma smermi, zhora a zdola, teda politicky a zapojením obyčajného ľudu.
Ročník: ôsmy
Tematický celok: Zrod modernej doby
Téma: Jar národov – revolučné roky 1848/1849
Jar národov – obdobie, kedy sa národy začali prebúdzať a bojovať za svoje požiadavky. Väčšina bojovala za uznanie svojich národných práv, prípadne za vymanenie sa spod nadvlády cudzieho štátu. No napríklad Francúzi bojovali za politickú zmenu, konkrétne odstránenie absolutizmu.
Ročník: ôsmy
Tematický celok: Zrod modernej doby
Téma: Cárske Rusko
Začiatkom 19.storočia sa ruskí vojaci vracali z bojísk po napoleonských vojnách a začali si uvedomovať zaostalosť Ruska. Cárska samovláda a pretrvávajúce nevoľníctvo ich doviedli k príprave povstania dekabristov. Nový cár Mikuláš I. však toto povstanie potlačil a keďže bol veľkým odporcom revolúcií, pomáhal potláčať revolúcie aj za hranicami Ruska. Moderne zmýšľajúcim cárom bol Alexander II., ktorý v rámci svojej reformnej činnosti, zrišil aj nenávidené nevoľníctvo.
Ročník: ôsmy
Tematický celok: Zrod modernej doby
Téma: Dobyvačné vojny Napoleon Bonaparte
Zahraničná politika Napoleona mala jasný smer – dobyvačný. Počas svojej vlády viedol množstvo bitiek, no k jeho najväčším úspechom patrila bitka pri Slavkove, kde predviedol svoje schopnosti stratéga a dosiahol tak životné víťazstvo. Neustála snaha poraziť Britov bola však začiatkom jeho konca. Veď kvôli porušeniu hospodárskej blokády Británie sa vydal na výpravu do Ruska, keď ruský cár otvoril Britom prístavy. A práve tu, v bitke pri Berezine, utrpel Napoleon prvú veľkú porážku. Koniec jeho vlády bol poznačený veľkými prehrami v bitke národov pri Lipsku a pri belgickom Waterloo, po ktorých nasledovali vyhostenia z krajiny. V tom poslednom, na ostrove sv. Heleny, aj zomrel v roku 1821.