Post Type Description
Rozumieť peniazom je v dnešnej dobe nevyhnutnosťou. Cestou po Európe sa dozviete veľa zaujímavosti nielen o jednotlivých krajinách ale naučíte sa aj finančné pojmy a ich aplikáciu v bežných životných situáciách.
Je potrebné si plánovať dovolenku? Na čo všetko treba myslieť? Napovie ti video:
Svoje vedomosti si môžeš upevniť a rozšíriť v nasledujúcich úlohách.
A na záver sa otestuj
Ak sa hra nespustí priamo na stránke, klikni na tento odkaz alebo naskenuj QR kód.
Prskavky, malé ručné ohňostroje, ktoré po zapálení produkujú spŕšku iskier. Kto by ich nepoznal? Ich história siaha až do starovekej Číny, 7. storočie. Prvé prskavky boli vlastne malé ohňostroje, ktoré sa vyrábali plnením bambusových výhonkov pušným prachom. Neboli určené na zábavu ale čínsky alchymisti ich pôvodne vytvorili k náboženským účelom.
Novodobá verzia prskavky v podobe nehorľavého kovového drôtu potiahnutého železom a pušným prachom pochádza z Nemecka, z 50. rokov 19. storočia. Pušný prach bol neskôr nahradený pyrotechnickou kašou, ktorá sa dodnes skladá z troch základných komponentov:
Keďže zloženie pyrotechnickej zmesi, ktorá sa nanáša na nehorľavý drôt je známe, zvládneš si pripraviť aj vlastnú prskavku.
trecia miska, malá kadička, pipeta, váhy, lyžička, sklená tyčinka, Petriho miska, oceľový (zvárací) drôt
železo práškové, hliník práškový, dusičnan draselný, dextrín, voda
Prskavky pripravené žiakmi chemického krúžku Kremík
Kovový prášok v prskavke tvorí iskričky, ktoré pozoruješ po jej zapálení. Podľa toho, aký kov použiješ, sú iskričky sfarbené:
Malé častice kovu horia a reagujú s kyslíkom za vzniku oxidu kovu:
Fe + O2 → Fe3O4
Prskavka môže byť aj v inej farbe, podobne ako farebné ohňostroje. Stačí pridať správnu chemickú látku, soľ určitého kovu, ktorého katión sfarbí plameň a iskričky (Plameňová skúška):
Aby sa vytvorila intenzívna žiara prskavky a kovový prášok horel je potrebné viac kyslíka, ako len ten z ovzdušia. Zdrojom kyslíka je oxidačné činidlo, najčastejšie dusičnan (alebo aj chlorečnan či chloristan), ktorý sa po zahriatí prskavky začne rozkladať:
KNO3 → KNO2 + O2
Písal sa rok 1949, keď stretnutie slávneho maliar Picassa s jedným umeleckým fotografom vyústilo v tvorbu niečoho výnimočného – vznik Picassových „svetelných kresieb“. Boli vytvorené s malou baterkou v tmavej miestnosti a hoci zmizli takmer okamžite, vďaka fotoaparátu žijú dodnes. Maľba svetlom, LUMINOGRAFIA si našla svoje miesto v umeleckom svete a od Picassových čias túto techniku používa dodnes mnoho umelcov v rôznych podobách. Princíp spočíva v zachytení trajektórií pohybujúceho sa svetla fotoaparátom vďaka nastaveniu dlhej expozície. Fotoaparát musí byť na statíve. Zdrojom svetla môže byť baterka, sviečka, oheň alebo aj prskavka.
Svetelné obrázky vytvorené na chemickom krúžku Kremík
1. Vyhľadaj, odkiaľ pochádzajú prskavky a na aký účel pôvodne slúžili.
2. Pôvodné prskavky obsahovali pušný prach. Uveď čím je dnes nahradený.
3. Pyrotechnická zmes na dnešných prskavkách obsahuje tri základné zložky. Uveď funkciu každej z nich.
4. Opíš akú farbu majú iskričky na tvojej prskavke a prečo je to tak.
5. Keby si chcel vyrobiť prskavku, ktorá prská a svieti na zelenomodro, bolo by to možné zrealizovať? Popremýšľaj ako.
6. Uveď od čoho závisí farba prskavky a ako táto skutočnosť súvisí s plameňovou skúškou.
7. Reakciu horenia kovu z prskavkovej zmesi zapíšeš nasledovnou chemickou rovnicou:
Fe + O2 → Fe3O4
8. Uveď čo je zdrojom kyslíka počas horenia prskavky.
9. Reakciu rozkladu dusičnanu zapíšeš nasledovnou chemickou rovnicou
KNO3 → KNO2 + O2
Existuje príbeh o Napoleonových gombíkoch, ktoré boli údajne príčinou porážky Napoleonových vojsk v Rusku. Gombíky na oblečení vojakov boli totiž z cínu. A ten pri nízkych teplotách podlieha „cínovému moru“. Je to samovoľný fyzikálny proces rekryštalizácie, pri ktorom sa kovový cín vystavený nízkym teplotách (pod 13,2°C) mení na sivý prášok. Čím je teplota nižšia, tým je tento dej rýchlejší. Cínové gombíky na uniformách Napoleonových vojakov nevydržali príliš silné ruské mrazy, rozpadli sa a oblečenie nemalo čo držať. Vojaci mrzli. Pravdaže je to len príbeh. A hoci nevieme, či je pravdivý, pre chemikov je zaujímavý 😉.
Cín je jeden z prvých známych kovov a počiatky jeho používania človekom siahajú až do doby bronzovej, pretože spolu s meďou tvoria zliatinu – bronz. V čistom stave sa začal používať až oveľa neskôr. Spracovanie cínu dosiahlo vrchol v období renesancie a baroka, kedy sa z neho vyrábali hlavne úžitkové nádoby, poháre, čaše, taniere i liturgické predmety ako krstiteľnice a svietniky. Neskôr sa používal aj na výrobu hračiek, sošiek a medailí. Použitie cínu vyplýva z jeho vlastností – je to mäkký kov, ktorý sa vynikajúco odlieva a tvárni, ale má nízku pevnosť a tvrdosť. Je odolný voči korózii a zdravotne nezávadný. Ešte donedávna sa používala tenká cínová fólia staniol (dnes ju už nahradil lacnejší alobal), alebo ním boli pokovované vnútorné strany plechoviek. Dodnes najpoužívanejšou zliatinou cínu je spájka s uplatnením v elektrotechnike, elektronike, na spájanie medených potrubí, pozinkovaných plechov, letovanie konzerv, hudobných nástrojov aj výrobu šperkov.
Cín má nízku teplotu topenia a preto ho môžeš ľahko a rýchlo roztaviť. Práve túto jeho vlastnosť využiješ v nasledujúcom experimente.
téglik na tavenie, trojnožka, sieťka, kahan, zápalky, vyššia sklenená nádoba/kadička, rukavica
cín, polyakrylát sodný – guličky, voda
Na prvý pohľad by sa zdalo, že kvapalný cín nalievaš do čistej vody. Keďže vo vode sa nachádzajú polyakrylátové guličky, cín preteká pomedzi ne cez medzery a ochladený vodou takmer ihneď tuhne, čím sa sformuje do abstraktného útvaru.
Polyakrylát sodný je superabsorbent, ktorý dokáže absorbovať vodu v množstve 200 a 300 násobku svojej hmotnosti. Takže voda v polyakrylátovej guličke tvorí viac ako 99% jej hmotnosti. Keď takúto guličku „plnú vody“ ponoríš do nádoby s vodou, stane sa neviditeľnou, pretože jej index lomu svetla je takmer úplne rovnaký ako index lomu svetla vody.
Polyakrylátové guličky postupne absorbujú vodu a tak zväčšujú svoj objem. Po 6 až 8 hodinách sú úplne naplnené, ich povrch je hladký, tvar pravidelný guľatý a po ponorení do nádoby s vodou sú priehľadné.
Cín sa v minulosti používal aj na výrobu hračiek, panáčikov či zvieratiek. Možno poznáš rozprávku O statočnom cínovom vojačikovi. Chudáčik vojačik z rozprávky spadol do rozžeravenej peci, ľahko sa roztavil a ostalo z neho len cínové srdiečko. Presne také, aké sme vyrobili počas Rozprávkovej noci s Andersenom.
Okrem pomôcok, ktoré potrebuješ na roztavenie cínu si prichystaj:
malú silikónovú formičku v tvare srdiečka, kadičku s vodou, pipetu, očko z drôtika, kliešte
Priatelia, predpokladám, že keď ste sa dostali až sem, máte už za sebou úvod do témy anglických členov. Ak nie, máme pre vás v zásobe video o ich všeobecnom použití a ich použití s miestnymi názvami, takže neváhajte si ich prehrať.
Ale mnohí mohli po pozretí týchto videí nadobudnúť pocit, že je toho veľa, alebo že je to komplikované. Nebojte sa, ono sa vám to tak zdá iba preto, že je to niečo nové, niečo čo v slovenčine nemáme. Na uľahčenie učenia a zapamätania tu však pre vás máme skvelú pomôcku a tou je pojmová mapa. V nej nájdete prehľadne zhrnutý obsah oboch videí a vďaka tomu si veľmi rýchlo viete pozrieť a vyhľadať, kedy je potrebné ktorý člen použiť. Skvele vám poslúži aj pri práci na vlastných cvičeniach, s ktorými sa určite stretnete vo vašej učebnici i pracovnom zošite.
Takže, nádych, výdych, zvládli sme spolu už aj náročnejšie veci a nejaké členy nás predsa nepoložia na lopatky. Veľa zdaru! Bye.
V minulom videu sme načrtli, že každý člen má v angličtine svoje špeciálne vyčlenené použitie. Naučili sme sa tam, že neurčité veci sa spájajú s neurčitým členom. A tie určité? Určite s určitým členom. Ten musíme použiť vždy, keď sa ideme baviť o jedinečných veciach.
Existujú však prípady jedinečných vecí, kedy ho používať nebudeme. A v tomto videu sa pozrieme na tie kategórie, ktoré súvisia s niektorými miestnymi názvami. Vždy si povieme, či táto skupina názvov bude potrebovať člen the alebo nie.
Lenže angličtina je jazykom výnimiek a preto nikoho neprekvapí, že sa s nimi stretneme aj tu a našou jedinou možnosťou, ako sa s nimi popasovať, je naučiť sa ich naspamäť. Ale nebojte sa, nebudeme ich tu mať veľa, keďže zatiaľ sme iba v úvode tejto rozsiahlej témy. Každým rokom však spoznáte ďalšie veci a nové poučky, ktoré sa vám ich pokúsia ozrejmiť. Vďaka tomu budete schopní mnoho členov postupne odhadnúť aj sami. Príjemné učenie!
Ak niekoho niečo naozaj straší pri učení sa angličtiny, sú to často členy. Prečo tomu tak je? Zrejme preto, lebo v slovenčine ich nemáme. To však neznamená, že sa ich nedokážeme naučiť, nedajbože by sme ich nemali vôbec používať. Člen v angličtine totiž bližšie určuje podstatné mená a to, čo v slovenčine často musíme dlho a zložito opisovať, dokážeme v angličtine vyjadriť ich jednoduchou zmenou.
Z minulých ročníkov angličtiny si iste pamätáte, že spomínaný člen môže byť určitý alebo neurčitý. A v tomto videu sa pozrieme na úvod o tom, kedy ktorý z nich vlastne použiť. Samozrejme, vždy si dáme aj nejaký slovenský príklad, aby sa nám to pamätalo ľahšie. Ale najjednoduchšou pomôckou nám stále zostáva ich samotný názov. Keď poviem neurčitý člen, chcem hovoriť o niečom neurčitom, o veciach, ktoré sú osobe s ktorou sa rozprávam pravdepodobne neznáme. A určitý člen? Určite ho použijem vtedy, keď si myslím, že druhá osoba určite vie, o čom jej rozprávam.
Problematika členov je však veľmi obsiahla a toto video je len takým úvodom k dlhej ceste, ktorá je ešte len pred vami. Takže veľa šťastia pri učení. Bye-bye.
Chemický prvok uhlík je základnou stavebnou jednotkou všetkých organických zlúčenín (aj mnohých anorganických), základným stavebným kameňom každej živej hmoty.
Uhlík je typický nekovový prvok, ktorý sa ako minerál v elementárnom stave vyskytuje v prírode v niekoľkých základných modifikáciách. Najznámejšie z nich sú grafit a diamant – dve čisté formy uhlíka s úplne rozdielnymi vlastnosťami.
Grafit alebo tuha (starší názov) vytvára kryštály v tvare plochých tabuľkovitých doštičiek. Názov pochádza z gréckeho slova gráphein = písať, čiže kameň slúžiaci k písaniu.
Grafit je extrémne mäkký, lámavý, mastný a žiaruvzdorný, čiernej farby so strieborným kovovým leskom. Z týchto jeho vlastností vyplývajú konkrétne využitia grafitu v priemysle, v bežnom živote či v umeleckej sfére, ba dokonca v kozmetike.
Zaujímavou vlastnosťou nekovového čistého uhlíka v podobe grafitu je jeho elektrická vodivosť.
lyžička na chemikálie, tyčinka, trecia miska, kadička, kresliaci kartón, nožnice, špendlík, zdroj elektrického napätia, elektrické vodiče s krokodílkami, LED diódy, plastová fľaštička so špicatým koncom alebo štetec
grafitový prášok, vodné sklo
Starší názov grafitu je tuha. A tuhu určite poznáš ako kresliacu časť, ten tmavý “kamienčok” v „obyčajných“ ceruzkách. Keďže už o grafite vieš, že vedie elektrický prúd, skús si vyrobiť ceruzku, ktorá sa po zapojení do elektrického obvodu rozsvieti.
Inšpiráciou ti môže byť ceruzka v podobe vianočného stromčeka, ktorý má na vrchole hviezdu vyrobenú z LED diód.
Potrebuješ k tomu „obyčajné“ ceruzky, drôtik, LED-ky, el. vodiče s krokodílkami, zdroj el. napätia a trochu fantázie a šikovnosti.
Možno na začiatok jednoduchšia práca s grafitovým vodičom je vytvorenie obrysov obrázkov alebo nápisu z grafitovej zmesi a zapojenie jednej LED diódy do takéhoto el. obvodu. Po napojení na batériu grafitová „kresbička rozsvieti“ LED-ku.
Kresby vytvorené žiakmi chemického krúžku Kremík.
O geomorfologických útvaroch vytvorených magmou vystupujúcou na zemský povrch v podobe lávy, teda sopkách sa učia žiaci v piatom ročníka na hodinách geografie. Učia sa pomenovať jednotlivé časti sopky, spoznávajú jej význam i nebezpečenstvo, rozprávajú si o miestach na svete, kde sa sopky nachádzajú, niektoré aktívne až dodnes. Ale asi málokomu sa podarí takú skutočnú sopku za svoj život z bezpečnej vzdialenosti na vlastné oči vidieť.
Téma sopky je ideálna na projektové spracovanie, pretože poskytuje možnosť komplexnejšieho pohľadu, zapojenia viacerých oblastí a tímovú prácu. Geografické vedomosti môžu byť krásne podčiarknuté výtvarne spracovanou maketou sopky s použitím nezvyčajného materiálu. Keď do toho zapojíš chémiu a tvoja sopka začne prskať, chrliť žeravý kúsky a nad ňou sa začne tvoriť hustý oblak dymu, zážitok pre teba i spolužiakov bude nezabudnuteľný, o to viac, keď sopku zapáliš iba kvapkou vody.
váhy, lyžička na chemikálie, trecia miska s tĺčikom (3 ks), malá kadička, pipeta, maketa sopky
dusičnan amónny, chlorid amónny, zinok práškový, destilovaná voda
Pridaním len malej kvapky vody (pôsobí ako katalyzátor) sa spustí redoxná reakcia, ktorá je urýchlená prítomnosťou chloridových iónov. Zinok ako silné redukčné činidlo reaguje s dusičnanovými iónmi explozívne. Počas reakcie sa produkuje veľké množstvo tepla, preto je táto reakcia prudko exotermická.
NH4NO3 + Zn → ZnO + N2 + H2O
Video Sopka HNY
Na maketu sopky potrebuješ papierové vajíčkové podložky natrhané na drobné kúsky a namočené aspon na pol hodinky v tekutom škrobe zmiešanom s vodou v pomere 1:1. Kužeľ postavíš prikladaním jemne vyžmýkaných kúskov papiera na seba. Pracuj na nepremokavej podložke, na ktorej budeš môcť maketu neskôr preniesť. Na vrch kužeľa postav treciu misku obalenú v potravinárskej fólii a pokračuj v prikladaní natrhaného naškrobeného papiera okolo nej až po jej okraj. Misku nezakry úplne, musí byť z makety snímateľná po jej vysušení. Keď si s kužeľom, jeho veľkosťou a tvarom spokojný, prilož poslednú vrstvu, ktorú tvorí biely baliaci papier (prípadne kancelársky) namočený v škrobe. Týmto maketu spevníš a vyhladíš. Kužeľ umiestni k zdroju tepla (nad radioator, na slniečku k oknu), aby rýchlejšie vyschol. Schnutie trvá minimálne týždeň. Zo suchého kužeľa sopky vyber treciu misku, natri ho akrylovými farbami a po ich zaschnutí niektoré miesta, najmä v okolí krátera pretri lepidlom a posyp popolom a pieskom. Vnútro kužeľa vyplň alobalom a vysyp cca 0,5 cm vrstvou piesku. Po zaschnutí lepidla vlož na vrch kužeľa do krátera treciu misku – model sopky je pripravený.
NH4NO3 + Zn → ZnO + N2 + H2O
Uvedenú chemickú rovnicu vyrovnaj.
Vieš, že dôkazom existencie ohňa na našej Zemi sú ložiská dreveného uhlia? Vznikli dôsledkom rozsiahlych lesných požiarov spôsobených pravdepodobne dopadom meteoritov na našu Zem. Najstaršie fosílne drevené uhlie pochádza z obdobia spodného Devónu (pred viac ako 350 miliónmi rokov). Trvalo ešte veľmi dlho, kým sa človek naučil vytvoriť, založiť, kontrolovať a využívať oheň pre svoj prospech. Oheň sa stal zdrojom tepla aj svetla.
Témou HORENIE a PLAMEŇ sme sa už zaoberali.
Dokonca aj mandarinkovú či pomarančovú sviečku už vieš pripraviť.
V tejto lekcii nájdeš jej menšie vylepšenie a vyrobíš si užitočný, voňavý dekoračný svietiaci predmet.
pomaranč alebo mandarínka, nožík, lyžica, zápalky, nehorľavá podložka, vykrajovacie malé formičky
olej – slnečnicový, repkový, olivový, ľanový…
Chemické reakcie horenia týchto organických kyselín môžeme zapísať nasledovnými chemickými rovnicami:
kyselina olejová C17H33COOH + O2 → CO2 + H2O
kyselina linolová C17H31COOH + O2 → CO2 + H2O
Pokús sa tieto chemické rovnice vyrovnať.
Táto aktivita je zameraná na prevenciu nevhodného sexuálneho správania na verejných miestach. Toto správanie je podľa autorov Venglářová, Eisner (2013), Mandzáková (2013) často vyskytujúce sa a je potrebné ho riešiť. Cieľom aktivity je, aby jedinec pochopil, že niektoré formy správania sú vhodné len na súkromných miestach. Je významné poučovať ich o tom, aby sa ovládali a svoje potreby si uspokojovali v súkromí a v čase, kedy je nato vhodná príležitosť. Autorka Mandzáková (2013) tvrdí, že je významné poskytnúť týmto osobám poznatky o súkromí a súkromných miestach a o tom, že takéto správanie je na verejnosti neprípustné. Je nutné začať s touto osvetou ešte pred vývinovým obdobím puberty dieťaťa, tak sa bude pocit hanblivosti vytvárať už v detstve a bude to jednoduchšie. Cieľom je pochopiť aj to, že ľudia sú s nevhodným sexuálnym správaním na verejných miestach pohoršení a takéto správanie môže byť aj potrestané. Poukázaním na možnosť realizovania sexuálnych aktivít na súkromnom mieste sa môže zamedziť nevhodnému sexuálnemu správaniu sa na verejných priestranstvách.
| Názov aktivity: | Keď som sám a keď som s ľudmi-súkromie a verejnosť |
| Druh a stupeň postihnutia: | Stredné mentálne postihnutie variant B |
| Veková kategória: | 12 – 16 rokov |
| Téma: | „Zodpovedný prístup k sexualite, sexualita ako prirodzený prejav ľudského jedinca, ale aj ako prejav kultúrnosti a kultivovanosti osobnosti človeka“ (Výchova k manželstvu a rodičovstvu: Učebné osnovy, 2010 s. 10). „Kultivovaný a kultúrny prejav sexuality ako obraz mravného a sexuálne zrelého človeka„ (Výchova k manželstvu a rodičovstvu: Učebné osnovy, 2010 s. 10) „Sebaúcta človeka“ (Výchova k manželstvu a rodičovstvu: Učebné osnovy, 2010 s. 5) |
| Cieľ činnosti: | Triediť obrázky na verejné a súkromné miesta. Uviesť rozdiely medzi verejnými a súkromnými miestami. Podľa určenej situácie rozhodnúť vhodnosť vykonávania aktivity na verejnom alebo súkromnom mieste. Vyjadriť vlastnými slovami prečo sa daná situácia môže vykonávať len v súkromí alebo len na verejnosti. |
| Didaktické prostriedky: | obrázky verejných miest – na ulici, mestský park, v divadle ,v škole, v jedálni, obrázky súkromných miest – detská izba, záchod, sprcha, zelený kruh, červený kruh, zelené vrchnáčiky, červené vrchnáčiky |
| Metodický postup : |
| Motivačná časť: Žiaci budú sedieť v kruhu na koberci a ukážem im 2 obrázky, prvý bude obrázok detskej izby a druhý obrázok jedálne plnej ľudí. Opýtam sa ich na rozdiely na tomto obrázku. Opýtam sa žiakov: „Aký je rozdiel medzi týmito miestami?“, „Vymenujte, čo je na týchto miestach iné.“ Miesta si spoločne prejdeme a skupine vysvetlím, že na verejnom mieste sa nachádzajú aj iní ľudia okrem nás a musíme sa správať tak, aby sa ostatní ľudia nepohoršili. Súkromné miesto je také, miesto, kde sme sami a nikto iný tam okrem nás nie je. Pripravené budem mať obrázky verejných miest a súkromných miest: verejné miesta budú – na ulici, mestský park, v divadle, v škole, v jedálni. súkromné miesta budú – záchod, sprcha, izba. O miestach budeme spoločne diskutovať – kde je to miesto, aké je to miesto, kto sa môže nachádzať na tomto mieste. Úlohou skupiny bude vytriediť miesta na verejné a súkromné. Na koberci budem mat pripravený zelený kruh, ktorý bude predstavovať súkromné miesta, a červený kruh, ktorý bude predstavovať verejné miesta. Do zeleného kruhu budú dávať obrázky súkromných miest a do červeného kruhu obrázky verejných miest, triediť budú po jednom a každý žiak sa vystrieda. Expozičná časť: Následne žiakom budem hovoriť rôzne situácie a oni budú musieť zaradiť, na ktorom mieste by mohla takáto situácia prebiehať. Vystriedajú sa všetci členovia skupiny a ak bude treba danému žiakovi pomôcť, pomôže mú skupina. Pri sebe budem mať pripravené zelené vrchnáčiky, ktoré budú predstavovať súkromné situácie, a červené vrchnáčiky, ktoré budú predstavovať verejné situácie. Ak žiakova odpoveď bude správna, priradí vrchnáčik do správneho kruhu podľa farby, kde budú vopred dané obrázky: v červenom kruhu verejné miesta a v zelenom kruhu súkromné miesta. Situácie: „Janko je chlapec ktorý je rád nahý, často sa vyzlieka a dotýka sa svojho tela; práve sa chce vyzliecť. – kam by si túto situáciu zaradil, na súkromné miesto alebo na verejnosť?“ So žiakmi si celú situáciu rozoberieme a vysvetlím im, že vyzliekanie a nahota patria na súkromné miesta, ostatní ľudia na verejnosti nás vidieť holých nechcú a nepáčilo by sa im to. „Janka a Emil sa držia za ruky. – kam by si túto situáciu zaradil?“ Vysvetlím im, že táto situácia môže prebiehať aj na verejnosti. „Eva a Emil sa radi bozkávajú a dotýkajú, ich bozky sú dlhé – kam by si túto situáciu zaradil?“ “ Žiakom vysvetlím, že bozkávanie a dotýkanie sa je naša súkromná záležitosť a nepatrí na verejnosť. (Ak je známe, že osoby v skupine onanujú, využijeme situáciu spojenú s masturbáciou) „Milan si rád robí dobre dotýkaním sa svojho penisu. – kam by ste situáciu zaradili?“ Žiakom zdôrazním, že masturbácia je vhodná len na súkromnom mieste, pretože ak to osoba urobí na verejnosti, bude potrestaná, pretože ostatní ľudia nechcú vidieť takéto správanie, patrí to len do súkromia. „Eva a Sandra si dajú pusu na líce – kam by ste situáciu zaradili?“ Žiakom vysvetlím, že pusu na líce si môžu dať aj na verejnosti. (Ak skupina prešla učivom o počatí, čo je podľa štátneho vzdelávacieho programu v predmete etická výchova a vecné učenie v 10. ročníku, zaradíme aj situáciu so sexom). „Mirka a Peťo majú spolu sex – kam by si túto situáciu zaradil?“ Žiakom zdôrazním, že sex patrí len do súkromia a na verejnosti sa nemôže robiť, pretože osoby budú potrestané a ľudia pohoršení. „Janko pohladil Zuzku po tvári – kam by si túto situáciu zaradil?“ Žiakom vysvetlím, že táto situácia je vhodná aj na verejnom mieste. „Helenka a Miška sa spolu rozprávajú – kam by si túto situáciu zaradil?“ Žiakom, vysvetlím, že rozprávať sa môžu aj na verejnosti. So skupinou si ešte raz prejdem situácie, ktoré patria len do súkromia a ktoré patria aj na verejnosť, a porozprávame sa, prečo je to tak. Záverečná časť: Vytriedené verejné a súkromné miesta sa nalepia oddelene hrubou čiarou na viditeľné miesto. So žiakmi si zopakujeme všetky situácie ešte raz a budú musieť vlastnými slovami vyjadriť, prečo sa daná situácia môže vykonávať len v súkromí alebo len na verejnosti. Opýtam sa, ako sa pri tejto aktivite cítili a či sa im táto aktivita páčila. |
Interaktívne cvičenie:
