Archívy: Projekt

Salsa, tango, polka a mnohé ďalšie… tance, o ktorých ste už určite počuli, ale (možno) ste sa nikdy nezamysleli nad tým, odkiaľ tieto populárne a známe tance pochádzajú, respektívne kde vznikli. Prostredníctvom tohto pracovného listu sa to dozviete. A nie len to! Tanec ako taký je neodmysliteľnou súčasťou kultúry daného národa, takže sa dozviete aj ďalšie informácie o kultúre daného štátu. Stanete sa ozajstnými pátračmi. Aj toto je geografia. 🙂

Úloha č. 1

Otvor si v internetovom prehliadači nasledovné odkazy a pozri si videá (nemusíš celé):

Haka: https://youtu.be/G_OMxvhc358

Samba: https://www.youtube.com/watch?v=X1CJ9-2oSDg

Čárdáš: https://www.youtube.com/watch?v=DnekDd6Xwjg

Hula: https://www.youtube.com/watch?v=QMD1hYuAL40

Kankán: https://www.youtube.com/watch?v=PgRwDVfXzm8

Salsa: https://www.youtube.com/watch?v=R7E9cNydevg

Tango: https://www.youtube.com/watch?v=jst_PFEBgEw

Flamenko: https://www.youtube.com/watch?v=jN4Qw2nAL9Y

Valčík: https://www.youtube.com/watch?v=EBLaMmxyibE

Sirtaki: https://www.youtube.com/watch?v=par4zqR6n80

Polka: https://www.youtube.com/watch?v=NcDprsVXmEA

Merengue: https://www.youtube.com/watch?v=AS7pPCclvg8

Úloha č. 2

Priraď tance uvedené v tabuľke k štátom, odkiaľ pochádzajú, respektíve kde vznikli. Ak nevieš, pomôž si internetom.

Štáty: Grécko, Argentína, Brazília, Nový Zéland, Francúzsko, Španielsko, Maďarsko, Havaj, Dominikánska republika, Česko, Kuba, Rakúsko

Štát	Tanec	Slávnosť/sviatok/tradícia	Oblasť	Iné
	Haka
	Samba
	Čárdáš
	Hula
	Kankán
	Salsa
	Tango
	Flamenko
	Valčík
	Sirtaki
	Polka
	Merengue

Úloha č. 3

Priraď k daným štátom (tancom) slávnosti/sviatky/tradície, ktoré sa k nim viažu a geografickú oblasť (lokalitu). Ak nevieš, pomôž si internetom, prípadne atlasom.

• karneval, lei, mulatság, býčie zápasy, viac dňové svadby, veselice, maorské tetovanie, dobytie Bastily, tradičná výroba cigár, pitie tradičného nápoja maté, Krampuslauf (beh čertov), kohútie zápasy
• Polynézia, stredná Európa, Pyrenejský polostrov, stredná Amerika, Karibská oblasť, Južná Amerika, Oceánia, stredná Európa, Južná Amerika, západná Európa, Balkánsky polostrov, stredná Európa.

Úloha č. 4

Napíš k daným štátom v časti „iné“ ďalšiu zaujímavosť, ktorá Ťa zaujala pri pátraní. 🙂

Na našej planéte sú aj také miesta, kde je celý rok (prípadne väčšinu časť roka) zima a krajina je pokrytá snehom a ľadom. Teplota sa tu pohybuje pod 0°C. Dokonca časť roka Slnko vôbec nevychádza nad obzor, čiže je úplná tma (polárna noc). Ruku hore, kto by chcel na takomto mieste žiť? 🙂

Najdôležitejšie fakty:

v oblasti pólov sa striedajú 2 obdobia – polárny deň a polárna noc (trvajú 6 mesiacov)

ANTARKTÍDA:

• južná pologuľa, Južný oceán, južná polárna kružnica, najjužnejší svetadiel
• pokrytá je hrubou vrstvou pevninského ľadovca v okolí južného pólu = obrovské zásoby vody
• vysoké pohoria a sopky
• nameraná najnižšia teplota na Zemi – 90°C
• málo rastlín (lišajníky) a živočíchov (tučniaky, tulene, albatrosy)
• veľké zásoby nerastných surovín (ich ťažba by však bola drahá…)
• jej územie sa využíva len na mierový výskum
• je tu približne 40 vedeckých základní
• Dnes stojí na južnom póle výskumná stanica. Pomenovaná na počesť odvážnych polárnikov: Amundsen – Scott
• ako prvý dobyl južný pól nórsky polárnik Roald Amundsen v decembri 1911. O 35 dní neskôr dorazil na južný pól Angličan Robert Scott, ktorý na spiatočnej ceste zahynul

ARKTÍDA:

• Severná pologuľa
• chladné oblasti za severnou polárnou kružnicou
• tvorená väčšinou Severným ľadovým oceánom (väčšinu roka zamrznutým), ostrovmi v SĽO a najsevernejšími časťami pevniny Európy, Ázie a Ameriky
• Severný pól bol v r. 1909 dobytý americkým polárnikom Robertom Pearym
• Grónsko: Hlavné mesto: Nuuk; Úradný jazyk: grónčina; Mena: dánska koruna; Obyvatelia: Inuiti (Eskimáci), ktorí žijú na juhu a juhozápade ostrova a venujú sa najmä lovu rýb, veľrýb a tuleňov. Štátne zriadenie: autonómne územie Dánska s vlastnou vládou a parlamentom. Najväčší ostrov sveta. Väčšinu ostrova pokrýva pevninský ľadovec, ktorý sa počas leta čiastočne topí

Rozdielne znaky:

• Arktída zaberá územie okolo severného pólu.
• Prvým dobyvateľom severného pólu bol Robert Peary  v roku 1909.
• Antarktída je kontinent a zaberá územie okolo južného pólu.
• Prvým dobyvateľom južného pólu bol  Roald Amundsen v roku 1911.
• Tučniaky sú typické živočíchy Antarktídy sú symbolom kontinentu
• rovnako, ako je ľadový medveď symbolom Arktídy.

Spoločné znaky:

• Arktída a Antarktída sú najchladnejšie miesta na Zemi.
• Arktídou a Antarktídou prechádzajú všetky poludníky.
• V Arktíde i v Antarktíde sa vyskytujú polárne dni a noci.

Úloha č. 1 – Roztrieď pojmy

Po prečítaní najdôležitejších faktov o polárnych oblastiach si vyskúšajte svoju pamäť. Nižšie uvedené pojmy alebo dvojice pojmov roztrieďte podľa toho, či patria k Antarktíde alebo k Arktíde, prípadne ide o spoločné znaky:

Antarktída	Spoločné znaky	Arktída

Pojmy:

1. Južný oceán – Severný ľadový oceán
2. Inuiti
3. Robert Peary – Amundsen
4. Všetky poludníky
5. Severný pól – Južný pól
6. Južná polárna kružnica – Severná polárna kružnica
7. Oblasť – kontinent
8. Najchladnejšie miesta na Zemi
9. Medveď ľadový – tučniak ,
10. Polárny deň a polárna noc
11. Grónsko

*správnosť si skontrolujte v riešení. 🙂

Úloha č. 2 – zamyslite sa nad tým, čo by sa stalo, ak by sa roztopili všetky ľadovce.

Čo by sa stalo? V internetovom prehliadači si otvorte tento link a pozrite si priložené mapy: https://www.nationalgeographic.com/magazine/article/rising-seas-ice-melt-new-shoreline-maps

Napríklad v Európe by sme prišli o časť Talianska, Holandsko a Dánsko.

Úloha č. 3

Cez youtube si nájdite voľne dostopný dokumentárny film o polárnych oblastiach, napr. Divoká Antarktída, a pozrite si ho. 🙂

A teraz, keď už vieme, aké živočíchy môžeme stretnúť v prírode Slovenska, priradíme si ich k jednotlivým výškovým stupňom. Živočíšstvo Slovenskej republiky je špecifické tým, že územie nášho štátu nemá veľkú rozlohu, čiže vo väčšej miere sa prejavuje výšková stupňovitosť, ako šírková pásmovitosť.

Výškové stupne:

Úloha č. 1 – Vytvor myšlienkovú mapu: Živočíšstvo SR

Môžeš pracovať prostredníctvom online web aplikácie „coggle“, kde vytvoríš myšlienkovú mapu. Samozrejme, môže sa využiť aj iný program, respektíve aplikácia určená na tvorbu myšlienkovej mapy. Výhodou tejto je, že je k dispozícii online a nemusí sa inštalovať. Názov myšlienkovej mapy bude „Živočíšstvo SR“, od ktorej sa budú odvíjať názvy jednotlivých vegetačných (výškových) stupňov. Následne budete hľadať na internete živočíchy žijúce na Slovensku a priraďovať ich k vegetačným (výškovým) stupňom. Ku každému vegetačnému (výškovému) stupňu aspoň 3 zástupcov fauny.  Môžete vyhľadávať živočíchy z voľne dostupných internetových zdrojov alebo môžete použiť nasledovný web http://www.nasarodnazem.weblahko.sk/Zivocisstvo-Slovenska.html

Postup pri tvorbe myšlienkovej mapy:

• V prehliadači si otvor nasledovný odkaz: https://coggle.it/
•  V spodnej časti webovej stránky, v časti Pricing Plans, Free Forever klikni na Get started.

• Podľa svojej možnosti sa prihlás, buď cez konto Google, Microsoft alebo s Apple. Najjednodušie je cez Google.

• Po prihlasení sa zobrazí pracovná plocha – je potrebné kliknúť na Create Diagram:

• A potom už len tvoriť myšlienkovú mapu podľa inštrukcií.

Ukážka hotovej myšlienkovej mapy:

Úloha č. 2 – vyhľadaj na internete obrázky živočíchy, ktoré si napísal do myšlienkovej mapy.

Hra: Doma so súrodencami alebo s rodičmi sa môžete zahrať hru „Hádaj, aký som živočích“. Prvému hráčovi prilepíme na čelo papier (lepku) s názvom živočícha, napr. medveď hnedý. Hráč musí prostredníctvom otázok kladených svojim spoluhráčom uhádnuť názov živočícha, ktorého  má napísaný na papieri (napr. Mám telo pokryté srsťou? Som mäsožravec? Žijem v lese? a podobne). Spoluhráči môžu odpovedať: ÁNO, NIE, ÁNO-AJ. Ak žiak uhádne, určí ďalšieho hráča, ktorý bude ďalej hádať.

Aké živočíchy žijú na území nášho štátu? Určite by ste vedeli vymenovať mnohé z nich, ale prostredníctom tejto aktitivity (možno) objavíte aj také, o ktorých ste ešte ani nepočuli. 🙂

Téma, ktorou sa budeme zaoberať, je „Živočíšstvo Slovenskej republiky“. Vašou úlohou bude doplniť údaje do tabuľky pomocou tohto odkazu: https://mol.org/regions/?region=Slovakia&regionid=1e72f6f0-4a6d-4cca-bba2-eacb59e6e2e4&bounds=16.8341751098633,47.7327461242676,22.56791305542,49.6046981811523

Na tomto odkaze nájde toto:

Stačí kliknúť na Birds (Vtáky) a zobrazia sa druhy vtákov žijúce na území nášho štátu, napr. hneď prvé Graylang Goose, lat. Anser anser, čiže hus divá. Do tabuľky je potrebné napísať nielen latinský názov, ale aj slovenský, ktorý je potrebné vyhľadať na internete. Po kliknutí na daného vtáka sa načítajú podrobné informácie a zobrazí sa aj mapa výskytu. Podľa tejto mapy budete vedieť vyplniť aj ďalšiu položku tabuľky „Výskyt mimo SR“. Rovnakým spôsobom budete vedieť doplniť celú tabuľku.

Verím, že prostredníctvom tejto aktivity si osvojíte, aké druhy živočíchov sa vyskytujú na území Slovenskej republiky. Držte sa. 🙂

Milí priatelia, viete o tom, že obyvateľstvo Slovenska (aj Európy) starne? Čo to znamená a prečo je to problém? Odpovede na tieto otázky budeme hľadať prostredníctvom nižššie riešenej problematiky, ktorou je „Vekové zloženie obyvateľstva SR“.

V úvode si otvorte v prehliadači nasledovný odkaz: www.populationpyramid.net a vo výbere si nastavte Slovakia (viď. obrázok).

V roku 2021 žije na území SR 5 460 725 ľudí. Z grafu môžemevidieť, koľko percent z celkového počtu obyvateľov tvoria jednotlivé vekové kategórie. Podľa grafu je najviac ľudí vo veku 40-44 rokov (modrá – muži – 4,3% a červená – ženy – 4,1%). Ak si nastavíš kurzor na tento riadok, zobrazia sa aj presné čísla.

Teraz si nastavíme rok 2100. Priebežne sledujte, ako sa bude veková pyramída meniť (viď. obrázok).

Tento graf nám ukazuje prognózu vývoja počtu obyvateľov v roku 2100, t. j. aký bude počet obyvateľov a aké bude vekové zloženie obyvateľstva. Samozrejme,  ide len o prognózu, čiže predpoklad. Pod grafom je políčko „download“, pomocou ktorého si viete graf uložiť do zariadenia, ktoré používate.

Úloha č. 1

V grafe si nastavte rok 1950 a graf si uložte. Následne si nastavte rok 2000 a tiež si graf uložte.

Úloha č. 2 – z uložených grafov zisti nasledovné informácie:

• Koľko percent z celkového počtu obyvateľov bolo v roku 1950 vo veku od 0 do 4 rokov:

• Koľko percent z celkového počtu obyvateľov bolo v roku 2000 vo veku od 0 do 4 rokov:

• Koľko percent z celkového počtu obyvateľov bolo v roku 1950 vo veku od 25 do 29 rokov:

• Koľko percent z celkového počtu obyvateľov bolo v roku 2000 vo veku od 25 do 29 rokov:

• Koľko percent z celkového počtu obyvateľov bolo v roku 1950 vo veku od 65 do 69 rokov:

• Koľko percent z celkového počtu obyvateľov bolo v roku 2000 vo veku od 65 do 69 rokov:

• Koľko percent z celkového počtu obyvateľov bolo v roku 1950 vo veku od 80 do 84 rokov:

• Koľko percent z celkového počtu obyvateľov bolo v roku 2000 vo veku od 80 do 84 rokov:

• Koľko percent z celkového počtu obyvateľov bolo v roku 1950 vo veku od 85 do viac rokov:

• Koľko percent z celkového počtu obyvateľov bolo v roku 2000 vo veku od 85 do viac rokov:

Záver

Zistili sme zmeny vo vekovom zložení obyvateľstva SR v sledovanom období (1950 – 2000). Dôvody sú rôzne, napr.lepšie podmienky na život, vyspelejšie zdravotníctvo a pod. Zistili sme, že sa znižuje počet narodených, resp. rodí sa menej detí a naopak, zvyšuje sa počet obyvateľov vo veku 65 a viac rokov a ľudia sa dožívajú vyššieho veku = obyvateľstvo starne. Ide o demografický problém, ktoré má rôzne dopady, napr. predlžuje sa vek odchodu do dôchodku a všetky zmeny s tým súvisiace v spoločnosti.

Na území Slovenskej republiky sa nachádza približne  sedemtisíc sídel, ktoré sú zoskupené do 2 890 obcí. Miest na Slovnesku je 141, čiže väčšinu obcí tvoria vidiecke sídla (2 753) a žije v nich menej ako polovica obyvateľov Slovenska (46 %). Prevláda počet obyvateľov žijúcich v mestách (54 %). Vidiecke sídla sa delia na dediny (kompaktné vidiecke sídla) a samoty (rozptýlené sídla). Samoty majú v jednotlivých regiónoch Slovenska odlišné názvy: kopanice (okolie Myjavy a Bielych karpát), lazy (okolie Detvy a Hriňovej), štále (okolie Novej Bane), rale (Orava) a tane (južné Slovensko). Najviac miest sa nachádza na území Banskobystrického kraja a nejmenej v Bratislavskom kraji. Najmladším mestom SR sú Nesvady v okrese Komárno, ktoré získali štatút mesta 01. 01. 2020.

Najväčšie mestá podľa počtu obyvateľov (na základe údajov ŠÚ SR k 31. decembru 2018) sú:

• Bardejov (32 449)
• Považská Bystrica (39 569)
• Prešov (88 680)
• Michalovce (39 050)
• Trenčín (55 333)
• Košice (238 757)
• Levice (33 082)
• Humenné (33 191)
• Žilina (80 810)
• Nitra (76 655)

• Komárno (33 927)
• Trnava (65 207)
• Bratislava (432 864)
• Banská Bystrica (78 327)
• Zvolen (42 321)
• Poprad (51 304)
• Prievidza (46 059)
• Nové Zámky (37 899)
• Martin (54 618)
• Spišská Nová Ves (37 194)

Úloha č. 1

V priloženej mape sú uvedené čísla od 1 do 20. Tieto čísla označujú 20 najväčších miest Slovenska (podľa počtu obyvateľov). Tvojou úlohou bude zoradiť vyššie uvedené mestá od najväčšieho po najmenšie (podľa počtu obyvateľov). Po zoradení zistíš, kde sa dané mestá nachádzajú na mape (podľa čísiel). 🙂

Milí priatelia, počuli ste už niekdy o nepôvodných alebo inváznych druhoch? Aký je rozdiel medzi nepôvodným a inváznym druhom? Odpovede na tieto otázky a mnohé ďalšie informácie sa dozviete už onedlho.

Nepôvodné druhy – môže ísť o mikroorganizmy, huby, rastliny alebo živočíchy, ktoré sa na uzemí Slovenskej republiky prirodzene nevyskytovali a boli na naše územie dovezené, respektíve sa rozšírili z iných krajín.

Zoznam nepôvodných druhov rastlín:

• Pagaštan konský
• Gaštan jedlý
• Orech kráľovský
• Moruša biela
• Moruša čierna

Zoznam nepôvodných druhov živočíchov:

• Pstruh dúhový
• Sivoň potočný
• Amur biely
• Bažant obyčajný
• Bažant kráľovský
• Morka divá
• Muflón lesný
• Daniel škvrnitý

Úloha č. 1 – vyhľadaj v internetovam prehliadači vyššie uvedené rastliny a živočíchy.

Pozri si ich obrázky a porozmýšlaj, či sa vyskytujú aj v tvojom okolí. Pokús sa vyhľadať, odkiaľ tieto druhy rastlín a živočíchov pochádzajú.

Invázne druhy – môže ísť o mikroorganizmy, huby, rastliny alebo živočíchy, ktoré sa na území Slovenskej republiky prirodzene nevyskytovali a boli na naše územia dovezené, respektíve sa rozšírili z iných krajín. Od nepôvodných druhov sa líšia tým, že majú vlastnosti, vďaka krorým sa rýchlo šíria a negatívne vplyvajú na naše pôvodné druhy, biotopy a ekosystémy.

Invázne druhy živočíchov sa na územie Slovenskej republiky dostali viacerými spôsobmi. Najčastejšie boli tieto živočíchy dovezené za účelom chovu ako kožušinová zver (napr. norok americký, medvedík čistotný, šakal) alebo na teraristický, prípadne akvaristický chov (korytnančka písmenková, niektoré druhy rýb a pod.) a z týchto chovov sa rozšírili do prostredia, ktorému sa rýchlo prispôsobili. Druhou možnosťou je, že sa rozšírili z okolitých štátov. Invázne druhy živočíchov sú konkurenčne silnejšie, nemajú prirodzených nepriateľov a to umožňuje ich šírenie na úkor našich prirodzene sa vyskytujúcích živočíchov.

Invázne druhy rastlín sa najčastejšie rozšírili do svojho okolia z parkov, kde boli vysadené ako okrasné, prípadne medonosné rastliny. Tieto rastliny sa dokážu rýchlo šíriť a to vegetatívne (podzemkami) alebo vytvárajú veľa semien s vysokou klíčivosťou.  Väčšina týchto druhov tvorí rozsiahle porasty pri vodných plochách, cestách, železničnej trati a na opustených priestranstvách. Najzávažnejším problémom je, že často zasahujú aj do pôvodných biotopov a tým ohrozujú pôvodné druhy, ktoré nedokážu tak rýchlo rásť a šíriť sa.

Zoznam inváznych druhov rastlín si môžete pozrieť kliknutím na tento odkaz: https://snaturou2000.sk/invazne-rastliny

Niektoré dokonca spôsobujú alergie (zlatobyle, ambrózia palinolistá) alebo kožné poranenia (boľševník obrovský). Ich odstraňovanie je veľmi náročné a vyžaduje si veľkú dávku odhodlania.

Úloha č. 2 – po kliknutí na vyššie uvedený odkaz si pozorne prezrite fotografie a prečítajte informácie o inváznych druhov rastlín (kliknutím na slovneský názov sa otvorí nová stránka).

Spoznali ste niktoré z nich? Vyskytujú sa aj v okolí vásho bydliska? Ide o rastlinu, ktorá je alergénom?

Úloha č. 3 – zisti, či sa vyskytujú invázne druhy aj v tvojej obci.

Postup je jednoduchý:

• Klikni na tento odkaz: http://maps.sopsr.sk/mapy/invazne.php
• Do vyhľadávacieho okienka (Katastrálne územie) napíš názov tvojej obce, napr. Nitra

• Z ponuky si vyber svoju obec.

• Z ďalšej ponuky (Botanický taxón) si postupne (po jednom) vyber jednotlivé druhy inváznych rastlín a klikni na „hľadať“.

• Následne sa zobrazia výsledky vyhľadávania:
• Hľadanie dokončené: 0 výsledkov
• Počet výsledkov a zobrazí sa areál výskytu na mape

***V PRÍPADE, AK NEZADÁTE KATASTRÁLNE ÚZEMIE, TAK SA PRI JEDNOTLIVÝCH RASTLINÁCH ZOBRAZÍ AREÁL VÝSKYTU V RÁMCI SLOVENSKEJ REPUBLIKY. 

Ďalšie informácie a materiály k inváznym druhom nájdete po kliknutí na tento odkaz: http://www.sopsr.sk/invazne-web/?page_id=15