Archívy: Projekt

Ročník: ôsmy
Tematický celok: Zrod modernej doby
Téma: Boj za nezávislosť – vznik USA

Na území Severnej Ameriky si mnohé krajiny vytvárali svoje kolónie. Boli medzi nimi aj Angličania, ktorí chceli zo svojich osád vyťažiť, čo najviac. Neustále zvyšovanie ciel viedlo k narastaniu napätia medzi kolonistami a materskou krajinou. Konflikt vyvrcholil, keď Angličania zvýšili clo na čaj, proti čomu sa postavili bostonskí robotníci. Následne vypukla vojna za nezávislosť, ktorá trvala 6 rokov a skončila sa uznaním nezávislosti USA zo strany Angličanov.

Ročník: ôsmy
Tematický celok: Zrod modernej doby
Téma: Zjednotenie Nemecka

Nemecko bolo ešte v druhej polovici 19.storočia nejednotné. Bolo rozdrobené na 30 kniežatstiev, pričom tým najmocnejším bolo Prusko. Práve Prusko začalo zjednocovací proces Nemecka, ktorý viedol pruský kancelár Otto von Bismarck. V dejinách ho poznáme pod prezývkou „železný kancelár“, keďže chcel Nemecko zjednotiť železom a krvou. Prusi museli poraziť Rakúsko a Francúzsko, až napokon vyhlásili Nemecké cisárstvo.

Ročník: ôsmy
Tematický celok: Zrod modernej doby
Téma: Zjednotenie Talianska

Počas revolučných rokov 1848/1849 sa mnohé národy začali usilovať o presadenie svojich národných práv a jedným z týchto národov bolo aj Taliansko, ktoré bolo pod nadvládou Rakúska a rozdrobené na 10 kniežatstiev. Zjednocovací proces viedlo jediné samostatné kráľovstvo – Sardínsko – piemontské – a na čele zjednotenia stáli Camillo Cavour a Giuseppe Garibaldi. Zjednotenie Talianska prebehlo dvoma smermi, zhora a zdola, teda politicky a zapojením obyčajného ľudu.

Ročník: ôsmy
Tematický celok: Zrod modernej doby
Téma: Jar národov – revolučné roky 1848/1849

Jar národov – obdobie, kedy sa národy začali prebúdzať a bojovať za svoje požiadavky. Väčšina bojovala za uznanie svojich národných práv, prípadne za vymanenie sa spod nadvlády cudzieho štátu. No napríklad Francúzi bojovali za politickú zmenu, konkrétne odstránenie absolutizmu.

Ročník: ôsmy
Tematický celok: Zrod modernej doby
Téma: Cárske Rusko

Začiatkom 19.storočia sa ruskí vojaci vracali z bojísk po napoleonských vojnách a začali si uvedomovať zaostalosť Ruska. Cárska samovláda a pretrvávajúce nevoľníctvo ich doviedli k príprave povstania dekabristov. Nový cár Mikuláš I. však toto povstanie potlačil a keďže bol veľkým odporcom revolúcií, pomáhal potláčať revolúcie aj za hranicami Ruska. Moderne zmýšľajúcim cárom bol Alexander II., ktorý v rámci svojej reformnej činnosti, zrišil aj nenávidené nevoľníctvo.

Ročník: ôsmy
Tematický celok: Zrod modernej doby
Téma: Dobyvačné vojny Napoleon Bonaparte

Zahraničná politika Napoleona mala jasný smer – dobyvačný. Počas svojej vlády viedol množstvo bitiek, no k jeho najväčším úspechom patrila bitka pri Slavkove, kde predviedol svoje schopnosti stratéga a dosiahol tak životné víťazstvo. Neustála snaha poraziť Britov bola však začiatkom jeho konca. Veď kvôli porušeniu hospodárskej blokády Británie sa vydal na výpravu do Ruska, keď ruský cár otvoril Britom prístavy. A práve tu, v bitke pri Berezine, utrpel Napoleon prvú veľkú porážku. Koniec jeho vlády bol poznačený veľkými prehrami v bitke národov pri Lipsku a pri belgickom Waterloo, po ktorých nasledovali vyhostenia z krajiny. V tom poslednom, na ostrove sv. Heleny, aj zomrel v roku 1821.

Ročník: ôsmy
Tematický celok: Zrod modernej doby
Téma: Napoleon Bonaparte

Napoleon Bonaparte patrí k najznámejším historickým postavám nielen francúzskych dejín. Pozrieme sa bližšie na jeho osobu, ktorá bola nepochybne veľmi zaujímavou, keďže to bol veľmi vzdelaný a nadaný človek, ktorého kariéra začala stúpať už od mladého veku a dosiahol veľké úspechy. Druhou stranou Napoleonovej osobnosti bolo však obrovské sebavedomie, ktoré ho častokrát ukázalo nie v práve najlepšom svetle. Príkladom je aj jeho korunovácia za cisára…Za zmienku stojí jeho reformná činnosť po tom, čo vo svojich rukách sústredil všetku moc v krajine.

Ročník: ôsmy
Tematický celok: Zrod modernej doby
Téma: Od republiky k cisárstvu – 4.fáza Veľkej francúzskej revolúcie

Posledná fáza Veľkej francúzskej revolúcie je už na udalosti menej náročná. Oboznámime sa v nej s pojmom direktórium – päťčlenný dočasný vládny výbor, ktorý preberie vládu po Konvente. Taktiež sa dozvieme, že sa im situáciu vo Francaúzsku nepodarí stabilizovať a tak prichádza do Paríža mladý generál Napoleon Bonaparte. Ten uskutoční štátny prevrat a Francúzsko sa stane konzulátom na čele s prvým konzulom. V závere si dokončíme mentálnu mapu, ktorá môže byť pomôckou pri opakovaní celej Veľkej francúzskej revolúcie.

Ročník: ôsmy
Tematický celok: Zrod modernej doby
Téma: Gilotína kraľuje – 3. fáza Veľkej francúzskej revolúcie

Tretia fáza Veľkej francúzskej revolúcie je obsahovo najbohatšia na udalosti a tým je aj pre žiakov najnáročnejšia. Od popravy kráľa, cez jakobínsku diktatúru až po termidorské obdobie. Vyskytujú sa tu aj osobnosti ako Maximilián Robespierre, či doktor Guillotin. Práve pri tejto fáze je potrebná dôkladná fixácia, aby sme sa uistili, že žiaci vývoj udalostí v tretej fáze pochopili. Opäť nám výbornou pomôckou môže byť mentálna mapa.

Ročník: ôsmy
Tematický celok: Zrod modernej doby
Téma: Od monarchie k republike – 2. fáza Veľkej francúzskej revolúcie

Druhá fáza je najkratším obdobím Veľkej francúzskej revolúcie, počas ktorého dôjde k príprave zákonov na zmenu Francúzska z monarchie na republiku. Počas tohto obdobia sa o útek pokúsi kráľ Ľudovít XVI. a začne sa tiež formovať protifrancúzska koalícia. Králi týchto krajín sa totiž obávali rozšírenia revolučnej myšlienky z Francúzska štátov. Záver témy samozrejme patrí zápisu informácií do mentálnej mapy.