Kyanotypia

Vzdelávacia oblasť: CHEMICKÉ VÝPOČTY
Tematický celok: ZLOŽENIE ROZTOKOV
Téma: HMOTNOSTNÝ ZLOMOK

Cyanotipia – kyanotypia, kyanografia dokonca chemická modrotlač – takto je označovaná jednoduchá kopírovacia technika, ktorá bola vynájdená v roku 1842 a pôvodne sa využívala hlavne na kopírovanie a rozmnožovanie priesvitných matematických tabuliek či stavebných a strojárenských výkresov. Tie sa vďaka ich modrej farbe nazývali „modráky“.

Kyanotypia je založená na citlivosti železitých solí na svetlo. Citlivá vrstva nanesená na papier obsahuje citrát amónno-železitý a hexakyanoželezitan draselný. V dennom svetle je určitý podiel UV žiarenia, a to redukuje železité ióny v týchto zlúčeninách z časti na železnaté. Tím vznikajú zlúčeniny modrej farby – jednak Berlínska modrá – hexakyanoželeznatan železitý Fe^III₄ [Fe^II(CN)₆]₃ a tiež Turnbullova modrá – hexakyanoželezitan železnatý Fe^II₃ [Fe^III(CN)₆]₂. Obidve tieto farbivá sú jasne modré a obraz je tvorený ich zmesou v rôznom pomere. Z pozitívnej kopírovanej predlohy vzniká negatívny obraz: biele čiary na modrej ploche.

Prednosťou kyanotypie je jednoduchý proces spracovania kópie po expozícii. Vyvolanie, ustaľovanie a vypieranie je realizované v jednom jedinom kroku – vypieranie kópie vo vode.

Kyanotypia nikdy nebola pre fotografické účely významná. Dôvodom bola zrejme jej výrazná, možno povedať že až krikľavo modrá farba, ktorá sa hodila len pre málo motívov. Napriek tomu v roku 1843 bola kyanotypia použitá k ilustrácii knihy. Bola to vôbec prvá kniha s fotografickými ilustráciami a kyanotypie boli použité nielen ako obrázky ale aj ako text.

Dnes už táto stará technológia stratila význam v kopírovaní plánov,  ale stala sa jedným zo zaujímavých výtvarných výrazových prostriedkov, ktorý poskytuje výtvarníkovi skutočne veľké možnosti.

Vo videu nájdeš jednoduchý postup k príprave kyanotypie. No ako ďalej využiješ a spracuješ zhotovený modro-biely obrázok je už na tebe.

Pomôcky:

váhy, lyžička, Petriho miska, sklená tyčinka, odmerný valec, kadičky, štetec bez kovovej časti, akvarelový papier, klip rám (doska, sklo, klipy alebo štipce), vanička

Chemikálie:

citrát amónno-železitý, hexakyanoželezitan draselný, voda, kyselina chlorovodíková 1% roztok, listy/kvety/tráva – rastlinky alebo iné ploché predmety (z plastu, kovu, papiera…)

Postup: 

1. Priprav 10 ml 25% roztoku citrátu amónno-železitého
2. Priprav 10 ml 10% roztoku hexakyanoželezitanu draselného
3. Ďalej pracuj v miestnosti s tlmeným svetlom
4. Oba roztoky zmiešaj v pomere 1:1
5. Pripravený roztok nanes pomocou štetca alebo hubky na papier v rovnomernej vrstve.
6. Papier so svetlocitlivou vrstvou nechaj na tmavom mieste poriadne vyschnúť.
7. Na vysušený papier naukladaj pripravené rastlinky či iné ploché predmety.
8. Papier polož na dosku z klip rámu a prikry sklom, upevni štipcami, aby sa predmety na papieri nehýbali a boli natesno.
9. Klip rám vylož na priame slnko a pozoruj

10. Keď sa papier sfarbí do hnedozelena, expozícia je dokončená.
11. Papier vyber z klip rámu, vlož do vaničky so studenou vodou a opatrne ho vyper. Neosvetlené časti svetlo citlivej vrstvy (tie, ktoré boli prekryté rastlinkami) sa vo vode rozpustia a na papieri ostane jasne modrý trvanlivý obraz.
12. Modrý tón zjasníš ponorením papiera do 1% roztoku kyseliny chlorovodíkovej.
13. Na záver papier vyper pod tečúcou vodou.

TIPY:

• Papier použitý na kyanotypiu by nemal byť alkalický, pretože alkalické prostredie môže spôsobiť predčasné žltnutie až hnednutie a spomalenie fotochemickej reakcie. Najviac vyhovujúci dostupný papier je akvarelový.
• Zásobné roztoky citrátu amónno-železitého a hexakyanoželezitanu draselného môžeš pripraviť kedykoľvek a skladovať v dobre uzavretých nádobách v tme. Ale po ich zmiešaní nie je možné tento svetlocitlivý roztok skladovať a preto sa pripravuje vždy čerstvý.
• So svetlocitlivým roztokom pracuj v miestnosti so slabým svetlom alebo zastretými žalúziami.
• Svetlocitlivú vrstvu nanášaj na papier jedným smerom, pretože ťahy štetca (keby si maľoval rôznymi smermi) sú častokrát po vyvolaní viditeľné (čo môže byť vo výtvarnom spracovaní naopak i žiaduce)
• Namiesto štetca môžeš na nanesenie svetlocitlivej zmesi použiť molitanovú hubku 
• Je lepšie, keď papier vyschne prirodzene, ale v prípade potreby schnutie môžeš urýchliť prúdom teplého vzduchu z fénu (pracuj v tmavom priestore)
• Vyschnutý papier so svetlocitlivou vrstvou môžeš skladovať niekoľko dní, ale vždy v úplnej tme.
• Expozícia prebieha na priamom slnečnom svetle niekoľko minúť až pol hodinu, až kým papier nenadobudne škaredú hnedozelenú farbu
• Papier v klip ráme nastav slnečným lúčom čo možno najkolmejšie
• V prípade, ak je zamračený deň, môžeš použiť aj umelý zdroj UV svetla
• Po vyvolaní, ustálení a vypieraní kyanotypiu nechaj voľne vysušiť, prípadne môžeš vypnúť štipcami na šnúru

Kyanotypie pripravené žiakmi na chemickom krúžku Kremík

• Obrázok môžeš nechať len modrý. Berlínska aj Turnbullova modrá sú stabilné chemické zlúčeniny, preto sú kyanotypie trvanlivé, dokonca trvanlivejšie ako bežné fotografie.  Môžeš však do kyanotypie aj výtvarne vstúpiť, biele miesta zvýrazniť a dokresliť napríklad modrým atramentom (pripraveným z Berlínskej modrej), alebo farby doladiť akvarelovou maľbou. Tiež svetlocitlivý podklad môžeš naniesť v rôznych tvaroch a vrstviť. Fantázii a výtvarnej tvorivosti sa medze nekladú.

• Pomocou kyanotypie môžeš pripraviť aj zaujímavý herbár 
• Na vytvorenie kyanotypie môžeš použiť aj maketu vystrihnutú z papiera, alebo akýkoľvek obrázok vytlačený na priesvitnú fóliu

POPREMÝŠĽAJ, VYHĽADAJ, ZISTI a POPÍŠ…

1. Pokús sa stručne opísať kyanotypiu, jednoduchú fotografickú techniku.
2. Popremýšľaj prečo je kyanotypia klasifikovaná ako fotografická technika.
3. Vyhľadaj, na čo sa kyanotypia v minulosti využívala prednostne.
4. Uveď dve chemické látky potrebné pre kyanotypiu.
5. Vysvetli čo to znamená že chemická látka je svetlocitlivá.
6. Uveď v čom sú rozdielne chemické zlúčeniny Berlínska modrá – hexakyanoželeznatan železitý Fe^III₄ [Fe^II(CN)₆]₃ a Turnbullova modrá- hexakyanoželezitan železnatý Fe^II₃ [Fe^III(CN)₆]₂
7. Myslíš, že môže mať vplyv väčšie množstvo Berlínskej alebo Turnbullovej modrej na výslednú farbu kyanotypie? Zdôvodni.
8. V procese používaš 1% roztok kyseliny chlorovodívej.
   – Uveď chemický vzorec kyseliny chlorovodíkovej
   – Vypočítaj, aké množstvo čistej kyseliny chlorovodíkovej potrebuješ na prípravu 250 ml 1% roztoku kyseliny chlorovodíkovej
   – Vypočítaj aké množstvo 36% kyseliny chlorovodíkovej potrebuješ na prípravu 100 ml 1% roztoku kyseliny chlorovodíkovej.
9. Popremýšľaj, prečo je dôležité papier po namočení v kyseline chlorovodíkovej poriadne vyprať v čistej vode.
10. Vypočítaj:
    – potrebné množstvo citrátu amónno-železitého na prípravu 10 ml 25% vodného roztoku.
    – potrebné množstvo vody na prípravu 10 ml 25% vodného roztoku citrátu amónno-železitého.
11. Vypočítaj:
    – potrebné množstvo hexakyanoželezitanu draselného na prípravu 10 ml 10% vodného roztoku.
    – potrebné množstvo vody na prípravu 10 ml 10% vodného roztoku hexakyanoželezitanu draselného.