Geódy

Chémia
6. ročník ZŠ
7. ročník ZŠ

Vzdelávacia oblasť: LÁTKY A ICH VLASTNOSTI
Tematický celok: ZMESI A CHEMICKY ČISTÉ LÁTKY
Téma: GEÓDA

Geóda de Pulpí zo Španielska patrí medzi najväčšie geódy na svete. Jej rozmery sú približne 8m x 2m x 2m a človek sa v jej vnútri cíti ako v kryštálovom kráľovstve. Viac o tejto geóde, ktorá bola objavená len v roku 1999, si môžete prečítať TU

Geódy (Grécky γεώδης – geodés , „zo zeme/zemské“) sú geologické sekundárne štruktúry, ktoré sa vyskytujú v niektorých sedimentárnych a vulkanických horninách. Sú sami sedimentárneho pôvodu tvoreného chemickým zrážaním. Sú to vlastne duté zaoblené vačky obsahujúce vo vnútri kryštály a minerálne látky. Akoby miniatúrna uzavretá jaskyňa, v ktorej nasýtený roztok mohol v priebehu tisícročí pokojne kryštalizovať.

Hoci trvá tisícročia, kým niečo tak prekrásne  vznikne, princíp procesu je úplne jednoduchý – kryštalizácia. Preto s troškou znalosti chémie, šikovnosti a trpezlivosti sa dajú vytvoriť celkom zaujímavé napodobneninky geódy.

Pomôcky:

kadička, sklená tyčinka, lyžička na chemikálie, varič, plastová nádobka/formička, miska, drevená palička

Chemikálie:

dihydrogenfosforečnan amónny, voda, sadra, cement, piesok/drobný štrk.

Postup:

Príprava formy na geódu

1. Plastovú nádobku vysyp po celej ploche vlhkým pieskom/štrkom.
2. V miske zmiešaj sadru, cement a piesok v pomere 3 : 2 : 1 (napr. 3 lyžice sadry, 2 lyžice cementu a jednu lyžicu piesku).
3. K zmesi postupne prilievaj vodu a miešaj drevenou paličkou (vody nalejeme toľko, aby vznikla hustejšia kaša).
4. Sadrovú hmotu ihneď pomocou drevenej paličky vtlač do pripravenej plastovej formy vysypanej pieskom.
5. Do stredu sadrovej hmoty urob pomocou paličky nepravidelnú priehlbinu s priemerom a hĺbkou približne 2 – 3cm.
6. Odliatok nechaj vo forme vytvrdnúť (minimálne do nasledujúceho dňa) a potom opatrne vyklop z formy.

Príprava geódy

1. V kadičke zohrej 60 ml vody na teplotu približne 70 – 80°C (takmer do varu).
2. Priprav nasýtený roztok dihydrogenfosforečnanu amónneho: do zohriatej vody pridávaj pri stálom miešaní chemickú látku dovtedy, kým sa rozpúšťa.
3. Keď už pridaná látka zostáva na dne kadičky nerozpustená, zmes zohreje pri občasnom miešaní do varu.
4. Horúci nasýtený roztok z kadičky opatrne prelej do pripravenej sadrovej formy na geódu.
5. Geódu postav na pokojné miesto a nechaj kryštalizovať.

Prvé kryštáliky sa začnú objavovať v priebehu niekoľkých minút. Kryštalizácia môže trvať jeden-dva dni alebo týždeň i viac.

Poznámky:

  • Množstvo sadrovej hmoty (pomer 3 : 2 : 1) na jednu geódu je potrebné odskúšať podľa veľkosti použitej formy. 
  • Ako forma môže poslúžiť napr. plastové vypuklé viečko na pohár, len treba prelepiť otvor na slamku, alebo plastový obal od veľkého kindervajíčka. 
  • Štrk je vhodnejší ako piesok, ale musí byť menšej zrnitosti, určený do terárií či akvárií. 
  • Sadrová hmota by mala byť hustejšia, aby sa neprelievala a dal sa do nej vyhĺbiť otvor. Treba pracovať rýchlo, pretože sadra tuhne. 
  • Otvor vyhĺbený v sadrovom odliatku môžeš vysypať jemným štrkom, ale ešte kým je sadra nevytvrdnutá. Takto pripravíš drsnejší povrch, na ktorom sa môžu zachytiť budúce kryštáliky. 
  • V prípade, že chceš, aby geóda bola farebnejšia, natri priehlbinku a okraje kamenného vajíčka napr. berlínskou modrou. Kryštáliky sa nesfarbia, tie ostanú priehľadné, ale farebný podklad ich viac zvýrazní. 
  • Nasýtený roztok môžeš do geódy podľa potreby dolievať, až kým sa neutvoria kryštáliky požadovanej veľkosti.
  • Viac našich pripravených geód si môžeš pozrieť tu.

POPREMÝŠĽAJ, VYHĽADAJ, ZISTI a POPÍŠ…

1. Vysvetli, prečo kryštálová jaskyňa v Španielsku je označovaná ako geóda?

2. Vyhľadaj, čo znamená slovo, pôvod slova „geóda“ a na tomto základe sa pokús vysvetliť čo je to geóda a ako vzniká?

3.  Zdôvodni, prečo je potrebné pripraviť nasýtený roztok pred samotnou kryštalizáciou?

4. Popremýšľaj, čím je možné podporiť rozpúšťanie chemickej látky v rozpúšťadle?

5. Aké rozpúšťadlo si použil na rozpustenie dihydrogenfosforečnanu amónneho?

6. Ak zafarbíš kamenné vajíčko z piesku a cementu, prečo sa nezafarbia aj vznikajúce kryštáliky dihydrogenfosforečnanu amónneho? Pokús sa to zdôvodniť.

7. Vysvetli proces kryštalizácie.

Mohlo by vás zaujímať

Biológia
Základná škola
Slovenský jazyk
Základná škola
Geometria
Matematika
Základná škola