Archívy: Projekt

Post Type Description

Skleníkový efekt

Vzdelávacia oblasť: LÁTKY A ICH VLASTNOSTI
Tematický celok: LÁTKY, NEVYHNUTNÉ PRE NÁŠ ŽIVOT: VODA A VZDUCH
Téma: PROBLÉMY ATMOSFÉRY

Aký význam má atmosféra? Tento plynný obal zeme je zdrojom kyslíka, ktorý je nevyhnutný pre život na Zemi, tiež je súčasťou kolobehu vody a v atmosfére sa tvorí počasie. No veľmi dôležitá je aj ochranná funkcia atmosféry. Chráni nás pred UV žiarením prostredníctvom ozónovej vrstvy, ale aj pred prehriatím či chladom vďaka skleníkovému efektu skleníkových plynov, ktoré sú jej súčasťou. Prečo teda v posledných rokoch sa dosť často hovorí o globálnom otepľovaní, teda zvyšovaní teploty na Zemi a jej prehrievaní? 

V nasledujúcom experimente som nasimulovala atmosféru Zeme a v nej jeden skleníkový plyn, oxid uhličitý. Čo sa stane, ak oxidu uhličitého bude v atmosfére viac, ako je prípustné?

Pomôcky:

lampa, kadičká malá a veľká, teplomer, hadička, plastelína, uzatvárateľná fľaša

Chemikálie:

sóda bikarbóna, kuchynský ocot

Postup:

  1. Postav aparatúru, ktorá bude predstavovať Zem a okolo nej atmosféru – menšiu kadičku postav na podložku, vlož do nej teplomer a zakry ju väčšou kadičkou.
  2. Svetlo nastav tak, aby ohrievalo kadičky – predstavuje zdroj tepla a svetla – slnko.
  3. Zmeraj teplotu v kadičke pred zapnutím svetla a porovnaj ju s teplotou po 5 minútach ohrievania svetlom.
  4. Medzi kadičky vsuň hadičku a utesni ju pomocou plastelíny.
  5. Druhý koniec vlož do fľaše, do ktorej nasypeš 1 lyžicu sódy bikarbóny a naleješ 1 dcl kuchynského octu (fľaša musí byť utesnená, aby vznikajúci plyn mohol byť odvádzaný len hadičkou a inde neunikal).
  6. Chvíľku počkaj, kým sa priestor medzi kadičkami naplní plynom vznikajúcim reakciou sódy bikarbóny a octu.
  7. Potom zmeraj a zaznamenaj teplotu „Zeme“ v menšej kadičke pred zapnutím svetla a porovnaj ju s teplotou po 5 minútach ohrievania svetlom (hadička s prívodom plynu je stále privedená medzi kadičky).

POPREMÝŠĽAJ, VYHĽADAJ, ZISTI a POPÍŠ…

  1. Pokús sa vysvetliť jav skleníkový efekt. Prečo je tento jav dôležitý pre našu Zem? Čo má spoločné so skleníkom?
  2. Vyhľadaj, aká by bola teplota na Zemi bez prítomnosti skleníkových plynov v atmosfére.
  3. Vymenuj plynné látky z atmosféry, ktoré patria medzi skleníkové.
  4. Aký bol rozdiel teploty „Zemi“ v tvojom experimente po piatich minútach ohrievania lampou?
  5. Zmenil sa rozdiel teploty počas piatich minút ohrievania, keď si do „atmosféry“ medzi kadičkami napustil plyn vznikajúci reakciou sódy bikarbóny a kyseliny octovej?
  6. Aký plyn vznikal reakciou sódy bikarbóny a kyseliny octovej?
  7. Už vieš, čo čaká našu Zem, ak by množstvo skleníkových plynov v atmosfére bolo príliš veľké?

Snehové pusinky a pH

Vzdelávacia oblasť: VÝZNAMNÉ CHEMICKÉ PRVKY A ZLÚČENINY
Tematický celok: NEUTRALIZAČNÉ A REDOXNÉ REAKCIE
Téma: pH INDIKÁTORY

Snehové pusinky nemusia byť vždy len snehovo biele. K ich zafarbeniu však nepotrebuješ potravinárske farbivo. Stačia znalosti z chémie a ľahko „vyčaruješ“ snehové pusinky ružové aj modré.

Pomôcky a chemikálie:

výluh z červenej kapusty, bielok z vajíčka, práškový cukor, citrónová šťava, 3 mištičky, 3 lyžičky, špička na zdobenie, horúci vodný kúpeľ, metlička na šľahanie, plech na pečenie, obľúbený recept na snehové pusinky

Postup:

  1.  Priprav si výluh z červenej kapusty podľa postupu v tomto odkaze.
  2. Podľa receptu si priprav/odváž potrebné množstvo práškového cukru a vaječné bielko.
  3. Z vajíčkového bielka vyšľahaj nad parou (horúcim vodným kúpeľom) tuhý sneh a potom do neho primiešaj preosiaty práškový cukor.
  4. Bielkový sneh rozdeľ do troch mištičiek.
  5. Do prvej mištičky nakvapkaj približne za lyžičku citrónovej šťavy.
  6. K bielku s citrónovou šťavou prilej približne lyžičku výluhu z červenej kapusty a zamiešaj (ak sa sneh veľmi zriedi, pridaj ešte trochu práškového cukru a dobre vymiešaj).
  7. K bielku v druhej mištičke pridaj lyžičku výluhu červenej kapusty a dobre premiešaj.
  8. Sneh v tretej mištičke nechaj biely.
  9. Pripravenými farebnými snehmi naplň špičku na zdobenie a vytláčaj snehové pusinky na plech. Pusinky suš vo vyhriatej rúre podľa pokynov v tvojom recepte.

Vysvetlenie sfarbenia polevy

Bielkový sneh z vaječného bielka je bielej farby.

Keď ku snehu pridáme výluh z červenej kapusty, sfarbí sa do tyrkysova. Farebná zmena výluhu z červenej kapusty, ktorá je prírodným pH indikátorom, indikuje podľa pH farebnej stupnice červenej kapusty zásadité prostredie. Nuž a vaječný bielok je zásaditý. 

Keď k bielkovému snehu pridáme šťavu z citróna, zmeníme pH na kyslé. Túto zmenu pH prostredia indikuje farba pridaného výluhu z červenej kapusty – sneh sa sfarbí do ružova.

Farebná stupnica prírodného pH indikátora červenej kapusty

Naše farebné snehové pusinky

Poleva na perníky a pH

Vzdelávacia oblasť: VÝZNAMNÉ CHEMICKÉ PRVKY A ZLÚČENINY
Tematický celok: NEUTRALIZAČNÉ A REDOXNÉ REAKCIE
Téma: pH INDIKÁTORY

Medovníčky sa upiekli do zlatista a rozvoniava z nich celý dom. Sú výborné, chutné i neozdobené. Ale k medovníčkom predsa patrí poleva a sú krásne vyzdobené všelijakými vzormi. Lenže stalo sa, že sme zabudli kúpiť potravinárske farbivo a zdobiť len bielou polevou sa nám nie veľmi páči. Čo teraz? Hm… a čo tak pomôcť si trošku znalosťami z chémie?

Pozri si video, ako sme naše perníčky ozdobili pekne farebne…

Pomôcky a chemikálie:

výluh z červenej kapusty, bielok z vajíčka, práškový cukor, citrónová šťava, voda, 4 mištičky, 4 lyžičky, 4 sáčky na zdobenie, perníky

Postup:

  1.  Priprav si výluh z červenej kapusty podľa postupu v tomto odkaze.
  2. Z vajíčkového bielka a preosiateho práškového cukru priprav tuhý sneh.
  3. Bielkový sneh rozdeľ do troch mištičiek.
  4. Do prvej mištičky nakvapkaj približne za lyžičku citrónovej šťavy.
  5. K bielku s citrónovou šťavou prilej približne lyžičku výluhu z červenej kapusty a zamiešaj (ak sa poleva veľmi zriedi, pridaj trochu práškového cukru a dobre vymiešaj).
  6.  K bielku v druhej mištičke pridaj lyžičku výluhu červenej kapusty a dobre premiešaj.
  7. Polevu v tretej mištičke nechaj bielu.
  8. V štvrtej mištičke vymiešaj polevu z práškového cukru a výluhu z červenej kapusty (bez bielka).
  9. Pripravenými polevami naplň vrecúška na zdobenie a môžeš začať ozdobovať perníčky.

Vysvetlenie sfarbenia polevy

Bielková poleva z vaječného bielka je bielej farby

Keď k bielkovej poleve pridáme výluh z červenej kapusty, poleva sa sfarbí do tyrkysova. Farebná zmena výluhu z červenej kapusty, ktorá je prírodným pH indikátorom, indikuje podľa pH farebnej stupnice červenej kapusty zásadité prostredie. Nuž a vaječný bielok je zásaditý. 

Keď k bielkovej poleve pridáme šťavu z citróna, zmeníme pH na kyslé. Túto zmenu pH prostredia indikuje farba pridaného výluhu z červenej kapusty – poleva sa sfarbí do ružova.

Ak pripravíme polevu len z vody a cukru a pridáme výluh z červenej kapusty, farba polevy ostane fialová, pretože pH prostredie je neutrálne.

Farebná stupnica prírodného pH indikátora červenej kapusty

Naše farebne ozdobené medovníčky

Sopky

Zem sa začala triasť, oblohu zahalil tmavý popol, obrovský výbuch bol posledným dôkazom, že vybuchla Etna, najväčšia európska sopka.

Sopky sú miesta, kde sa na zemský povrch dostáva horúca hmota magma, respektíve láva. Väčšina sopiek sa nachádza na mieste styku dvoch litosferických dosiek. Kým je láva vo vnútri sopky, tak sa označuje pojmom magma. Po výstupe na zemský povrch (po kontakte s kyslíkom) je to už láva, ktorá postupne chladne a tuhne. Vznikajú sopečné horniny (čadič, andezit a žula). Magma môže stuhnúť aj pod povrchom. Výbuch sopky spôsobujú plyny nahromadené v magme. Sopky môžu byť na zemskom povrchu, ale aj pod hladinou oceána. Ak vybuchne sopka, ktorá sa nachádza pod hladinou oceánu, vznikajú sopečné ostrovy, napr. Galapágy alebo Havajské ostrovy. Okrém lávy sú veľmi nebezpečné aj ďalšie produkty sopky, ako je plyn a popol, ktoré sa dostávajú do ovzdušia pri výbuchu sopky a môžu spôsobiť veľké problémy, napr. kyslé dažde alebo skomplikovať leteckú dopravu. Aj na území nášho štátu bola v minulosti veľmi intenzívna sopečná činnosť. Sopečnou činnsťou vznikli sopečné pohoria ako Vtáčnik, Poľana, Vihorlat alebo Štiavnické vrchy.

MODEL SOPKY:

Na území Slovenskej republiky síce už v súčasnosti nie sú činné, respektíve aktívne sopky, ale vo svete je ich veľa. Tieto sú najaktívnejšie a najznámejšie:

  • Santa Maria – Guetamala (Severná Amerika)
  • Biely ostrov – Nový Zéland (Oceánia)
  • Sakurajima – Japonsko (Ázia)
  • Fudžisan – Japonsko (Ázia)
  • Galeras – Kolumbia (Južná Amerika)
  • Cotopaxi – Ekvádor (Južná Amerika)
  • Arenal – Kostarika (Severná Amerika)
  • Mount Merapi – Indonézia (Ázia)
  • Taal volcano – Filipíny (Ázia)
  • Mount Nyiragongo – Konžská demokratická republika (Afrika)
  • Popocatepetl – Mexiko (Severná Amerika)
  • Vezuv – Taliansko (Európa)
  • Stromboli – Taliansko (Európa)
  • Etna – Taliansko (Európa)
  • Hekla – Island (Európa)
  • Eyjafjallajokull – Island (Európa)
  • Yellowstonská kaldera – USA – Wyoming (Severná Amerika)
  • Mount St. Helens – USA – (Severná Amerika)
  • Kilauea – Havaj (Oceánia)
  • Mauna Loa – Havaj (Oceánia)
  • Ulawun – Papua-Nová Guinea (Oceánia)

Úloha č. 1

Vyznač si do mapy štáty, v ktorých sa nachádzajú najaktívnejšie, respektíve najznámejšie sopky sveta. Klikni na https://mapchart.net/world.html a postupuj podľa návodu:

Obrázok 1:


V časti Step 1 si vyber farbu. Zapni Show country names (musí sa zafarbiť na zeleno) a Show US states (tiež na zeleno).

Následne môžeš pomocou politickej mapy v atlase alebo na internete kliknutím v mape označiť štáty, v ktorých sa nachádzajú najaktívnejšie, respektíve najznámejšie sopky (Obrázok 2).

Obrázok 2:

Ešte je potrebné nastaviť legendu (obrázok 3):

Keď je už mapa hotová, tak stačí kliknuť na PREVIEW MAP, kde sa zobrazí náhľad mapy a násedne na DOWNLOAD MAP, prostredníctvom ktorého si viete mapu uložiť ako obrázok. A máme hotovo. 🙂

Aktuálne je aktívna sopka na Kanárskych ostrovoch. Cez youtube si môžeš vyhľadať „Sopka na Kanárskych ostrovoch“ a pozrieť si erupciu.

Predchádzajúce úlohy si môžete stiaahnuť aj ako pracovný list v PDF.

Sopky / pracovný listStiahnuť

Počasie

Na úvod si pozrite túto (prípadne inú) predpoveď počasia

Už ste predtým videli predpoveď počasia? Viete prečo je predpoveď počasia taká dôležitá pre ľudí? A čo je to vlastne počasie a ako ho vieme predpovedať? Viem, je to veľa otázok, ale pokoj. 🙂 Odpovede nájdete nižšie.

Dôležité pojmy:

  1. Počasie je aktuálny (okamžitý) stav ovzdušia na určitom mieste. To znamená, že keď sa teraz pozriem von oknom v Bratislave, vidím, že prší, ale možno v presne v tomto istom momente v Košiach je krásne slnečné počasie. V priebehu niekoľkých hodín sa to môže otočiť. Na rozdiel od toho je podnebie dlhodobým stavom ovzdušia na určitom mieste.
  2. Meteorológia je vedný odbor, ktorá sa venuje počasiu a odborník, ktorý sa zaoberá s predpoveďou počasia, je meteorológ.
  3. Meteorologické družice sú umelé družice (satelity), ktoré neustále sledujú (monitorujú) stav atmosféry a na základe získaných dát dokážeme predpovedať počasie.
  4. Vlastnosti ovzdušia – teraz si spomeňte na predpoveď počasia z úvodu: akým vlastnostiam počasia sa venovala „rosnička“ v predpovedi? Ak ste dávali pozor, tak by ste mali vedieť uviesť (aj na základe predchádzajúcej skúsenosti), že sú to napr.: teplota ovzdušia, stav oblačnosti, zrážky, smer a rýchlosť vetra, výstrahy a pod.

Úloha č. 1 – aké piktogramy (obrázky) sa používajú na vyjadrenie vyššie uvedených vlastností ovzdušia? S niektorými pomôžem, ale ostatné si skúste nájsť pomocu internetu. 🙂

V mobilných telefónoch, tabletoch alebo na internete je množstvo zdrojov, odkiaľ môžeme čerpať informácie o počasí. Ak hľadáte takú, ktorá by mala byť presnou, tak odporúčam www.shmu.sk. Je to internetová stránka Slovenského hydrometeorologického ústavu a vyzerá takto:

Na tejto stránke nájdete množstvo informácii, ale ja odporúčam predovšetkým Grafickú predpoveď a Aladin.

V modeli Aladin nájdete podrobné informácie o teplote, oblačnosti, zrážkach, rýchlosti a smere vetra na niekoľko dní dopredu. S tým, že si viete nastaviť obec, v ktorej žijete. Je to super! 🙂

Predchádzajúce úlohy si môžete stiahnuť aj ako pracovný list vo formáte PDF.

Počasie / pracovný listStiahnuť

Objavovanie Zeme

Milí priatelia, na hodinách geografie neustále objavujete zákutia kontinetov a dozvedáte sa rôzne informácie o fungovaní našej planéty. 

Uvažovali ste už niekedy nad tým, komu vďačíme za objavenie týchto miest?

Prostredníctvom tohto kvízu sa dozviete, kto oboplával ako prvý Zem, kto objavil Ameriku, kto sa ako prvý dostal na južný pól alebo na Mesiac. 

Netrápte sa, ak nebude vedieť hneď odpoveď. Na konci kvízu nájdete správne odpovede k jednotlivým otázkam a hneď budete múdrejší. ☺ 

Kvíz si môžete stiahnuť aj ako PDF dokument.

Kvíz – Objavovanie ZemeStiahnuť

Správne odpovede nájdete v nasledujúcom dokumente.

Správne odpovede – Kvíz – Objavovanie ZemeStiahnuť

Precvič si podstatné mená

Milí žiaci, pred sebou máte pracovný list, v ktorom si zopakujete vedomosti o podstatných menách. 
K jeho vyriešeniu vám stačia iba písacie potreby a vedomosti. Pracovný list je tvorený rôznymi úlohami, v ktorých si precvičíte vedomosti o rode, čísle, páde, tiež o pravopise vlastných podstatných mien či samotné písanie príbehu. 

Nezabudnite pozorne čítať zadanie.😉 

Veľa šťastia! 

Cvičenia si môžete stiahnuť aj ako pracovný list

Podstatné mená / pracovný listStiahnuť

Teplo

Čo je to teplo?
Ako sme zistili, že teplo nie je chemický prvok?
Akými spôsobmi sa teplo šíri?
Od čoho závisí jeho veľkosť?
Aj to sa dozviete z nasledujúceho videa.